Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Príroda a okolie  

Turistika

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina

Objekt lesoparku Brezina je juhozápadným výbežkom Strážovských vrchov, zabiehajúci až do intravilánu mesta Trenčín.

Historický vývoj tejto lokality je spojený s vývojom Trenčianskeho hradu z najstaršieho obdobia trenčianskeho panstva. Časť dnešného lesoparku Brezina bola ešte v 19. storočí holým kopcom. Pásli sa na ňom kozy, preto sa najvyšší bod masívu dodnes nazýva Kozí vrch. Trenčiansky archivár, objaviteľ rímskeho nápisu na hradnej skale, katolícky farár Ľudovít Bonaventúra Stárek (1803 – 1863), koncom 19. storočia začal územie systematicky zalesňovať. Prvými stromami, ktoré sa tu konečne uchytili, boli brezy, odtiaľ bol odvodený i názov  Brezina.

Lesopark má dnes rozlohu 212,68 ha. Drevinovú skladbu tvoria buk, hrab, javor, brest, smrek, borovica a smrekovec. Lesný komplex v tesnej blízkosti centra mesta je vzácnosťou najmä tým, že poskytuje obyvateľom mesta ideálne podmienky na psychickú a fyzickú relaxáciu.

Náučný chodník Vznik a vývoj lesa

Bol dokončený na jar v roku 1989. Bol  inovovaný v rokoch 1999 – 2000 a pretvorený do súčasnej podoby. Jeho dĺžka je 1500 m, od vodojemu ponad Dušovou dolinou až po hromadné hroby (memento). Prevýšenie je 50 m. Na 12 informačných tabuliach sú návštevníkom poskytnuté informácie o všetkom, čo sa týka lesoparku. Prístup k náučnému chodníku je možný zo sídliska JUH alebo od hotela Brezina.

Náučný chodník SEVER

Meria 1410 m. 7 stanovíšť ponúka krátky exkurz do dávnej i nedávnej histórie Breziny a oboznámenie sa s druhmi pôdy a menami rastlín, ktoré v lesoparku rastú. Prevýšenie je 43 metrov.

Kyslíková dráha

Dĺžka dráhy je približne 4 km. Z čerešňového sadu pokračuje za pamätník umučených, smer hotel, Zábranie, Dušová dolina, dynamitka, ponad sídlisko JUH späť do čerešňového sadu. Slúži pre rekreačných i výkonnostných športovcov. Prevýšenie je 100 m. Je určená na beh a rôzne pohybové cvičenia. Pozdĺž trasy je v pravidelných úsekoch desať stanovíšť s rôznymi cvičebnými prvkami. Na stanovištiach sú umiestnené aj informačné tabule s nákresom, ako sa má cvičiť.

 

Lesopark Brezina - mapa (png)

Mapa lesoparku Brezina (pdf)

 

 Biele Karpaty

Hlavný hrebeň sa tiahne zväčša po Slovensko-moravských hraniciach. Od Skalice po Vlársky priesmyk meria vyše 100 km. V širšom okolí Trenčína sú predovšetkým tieto časti:

  • Javorinská hornatina s najvyšším vrcholom pohoria (Veľká Javorina 970 m),
  • Bešiny (628 m),
  • Lopenícka hornatina (Veľký Lopeník),
  • Súčanská vrchovina (Chabová 731 m) a
  • Bošácke bralá (Bradlová 733 m).

Klimaticky patrí do mierne teplej, vrcholové časti do chladnej oblasti. Najväčšiu časť lesných komponentov tvoria v nižších oblastiach dubovo-hrabové lesy, vo vyšších polohách je bukový porast. Významným fenoménom pohoria sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých. Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov.

V roku 1979 bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, s výmerou 43 519 ha. Osobitý pôvab v krajinnom obraze dotvára kopaničiarske osídlenie s prvkami ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií.

Odporúčané turistické trasy

Trasa Značka Čas
Trenčín – Drietoma červená 3.00 h
Zlatovce – Machnáč zelená 3.00 h
Zlatovce – Horná Súča žltá 3.00 h
Zlatovce – Hrabovka – Horná Súča modrá 3.30 h

Považský Inovec

Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Tiahne sa poludníkovým smerom popri Váhu od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Pohorie zaberá asi 600 km2. Delí sa na 4 podcelky – Vysoký Inovec s najvyšším vrchom pohoria (Inovec 1042 m), Nízky Inovec (Bezovec 743 m), Inovecké predhorie a Krahulčie vrchy (Marhát 749 m). Pre turistické ciele je atraktívna predovšetkým severná a stredná časť s možnosťami pre letnú i zimnú turistiku.

Klimaticky patrí s výnimkou vrcholových častí do mierne teplej oblasti. Vyskytujú sa tu mnohé minerálne pramene miestneho významu. Najrozšírenejšie sú dubovo-hrabové lesy a porasty bučín. Odolné kremence, vápence a dolomity vystupujú nad okolie ako výrazné skalné steny a stupne (napr. okolie Beckova). Lesná hornatá krajina je charakteristická rozsiahlymi plochami stepi až lesostepi, s vidieckou sídelnou štruktúrou, s prevahou lesohospodárskej, poľnohospodárskej a rekreačnej funkcie.

Odporúčané turistické trasy

Veľmi obľúbený je výstup na Inovec (1042 m). Bukové lesy miestami prerušované dubovo-hrabovými,  siahajú až po vrcholovú pyramídu. V najvyšších miestach sú vysadené smrečiny. Vrcholová kóta neposkytuje výhľad, je však možný z blízkeho Palúcha (1001 m) a z hornej časti lyžiarskej lúky. Za pekného počasia je (smer sever) Vršatecké bradlá, Vápeč a Baske. Vo výške 840 m stojí turistická chata.

Prístup

  • zo severu, z obce Mníchova Lehota – železničná stanica – červená značka.

Strážovské vrchy

Zaraďujeme ich do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Na juh od Trenčína v Jastrabskom sedle sa napájajú na Považský Inovec, na východe vo Fačkovskom sedle na Malú Fatru, na severe v Sedle nad osadou Briestenné na Súľovské vrchy. Pohorie zaberá viac ako 900 km2.

Klimaticky patrí pohorie do mierne teplej, vrcholové časti do chladnej oblasti. Najväčšiu plochu zaberajú bučiny, v južnej časti dubiny. Delí sa na 4 podcelky a 22 častí. V širšom okolí Trenčína sa nachádzajú: Teplická vrchovina (Slapský vrch 798 m), Basky (Baske 955 m), Ostrý (Ostrý vrch 768 m). Hlavnú časť pohoria tvoria vápence, dolomity a slienité vápence. Pohorie je štrukturálne pestré. Táto rozmanitosť spôsobila vznik neopakovateľných tvarov vrcholov.

Odporúčané turistické trasy:

Trasa Značka Čas
Trenčín – Kubra – Trenčianske Teplice červená 4.45 h
Kubra – Sedlo Lúčky žltá 2.30 h
Soblahov – Chata pod Ostrým vrchom – Trenčín modrá 4.45 h


Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín