Téma tzv. trenčianskeho nábrežia je jednou z tých, ktoré aktuálne rezonujú v povedomí širokej verejnosti i odborníkov architektov. Nie je to náhodou – ide o územie, ktoré by v budúcnosti mohlo mať príťažlivú tvár, mohlo by sa stať ideálnym príkladom spolupráce odborníkov i verejnosti. Je to územie, ktoré vyvoláva mnohé otázky, mnohé reakcie, spomienky, emócie, a ďalšie široké spektrum pocitov a názorov. Oprávnene. Už len z toho dôvodu, že sú názory na jeho možné využitie absolútne odlišné, ale snáď s jedným cieľom – zachovať identitu prostredia, ktorej dominuje to najcennejšie čo mesto Trenčín má – hrad.
Možnosť akéhokoľvek počinu na tomto území sa ako otázka vynorila najmä v súvislosti s modernizáciou železničnej trate v Trenčíne a výstavbou nového železničného mosta . V tomto kontexte sa totiž otvára oveľa širší priestor a väzba najmä na historické centrum mesta, jeho prepojenie na rieku, a tak aj otvorenie dnešných „chrbtov“ objektov na Palackého ul. týmto smerom. Dnešná podoba tohto prostredia je pre niekoho vyhovujúca, niekto kritizuje nedostatky v podobe neporiadku a odpadu, niekto by privítal promenádu, obchody, kaviarničky a atraktívne prostredie pre aktívny oddych všetkých Trenčanov.
Už aktuálne platný územný plán mesta počítal s čiastočným využitím tohto územia pre rozvoj, a parkové úpravy, počítal s nutnosťou úpravy hrádzového telesa a jeho preložením, a dosiahnutím väzby historického centra mesta na rieku Váh. Tieto možnosti sa následne preverovali hydrogeologickým posúdením a technickými možnosťami prekládky hrádze a ukázali sa ako reálne. To je iste základ vôbec akejkoľvek úvahy o riešení tohto územia. Myšlienky nábrežia sa následne preverovali po odbornej stránke detailnejšími štúdia, a tvorili základnú filozofiu aj pre spracovanie novej územnoplánovacej dokumentácie. Napriek rôznym úvahám o tom, aby toto územie zostalo v novom ÚPN bez bližšej špecifikácie, to z hľadiska legislatívy nie je možné. Čo však možné je, je navrhnúť také funkčné využitie územia a také špeciálne regulatívy, ktoré zabránia akýmkoľvek zásahom a počinom v tomto území bez dôkladnej analýzy a preverenia všetkých oblastí - environmentálnej, historickej, kultúrno – spoločenskej, vodohospodárskej a najmä dopravnej.
Na základe tohto všetkého sa teda otvára otázka ďalšej budúcnosti a podoby nábrežia. Citlivá téma si zaslúži citlivé a najmä nestranné uhly pohľadov, a riešenia, ktoré budú prijateľné pre všetkých a po všetkých stránkach. Preto je zverenie úlohy menežovania tohto procesu arch. Petrovi Gerovi, ako odborníkovi svetového formátu, dobrým počinom, ktorý bol prijatý aj verejnosťou. Samozrejme, v tomto kontexte nemožno obísť odborníkov – architektov, ktorí v konečnom dôsledku budú formovať podobu nábrežia do technicky realizovateľného stavu. Architekti sú tí, ktorí vedia pretaviť a skĺbiť aj predstavu verejnosti so svojou víziou. Na základe stretnutia trenčianskych architektov s arch. Gerom vznikla tak úloha či poslanie, pretaviť svoje myšlienky, nápady, úvahy či už v písomnej alebo grafickej podobe, a položiť tak základ ďalším diskusiám.
Kontakt: Ing. arch. Adriana Mlynčeková, poverená vedením Útvaru architektúry a územného plánovania, e-mail: , tel: 032/6504 434, 0902 911 156
Súvisiace dokumenty:
Územný plán mesta Regulatív platný - textová časť
Územný plán mesta Regulatív koncept - textová časť
Územný plán mesta komplexný - grafická časť
Územný plán mesta regulatív - grafická časť
Technická mapa - označenie plochy
Situácia_konečného_riešenia_1.varianta
Situácia_konečného_riešenia_2.varianta
Zobrazenie na mape: