História Trenčína v číslach

Obdobie pred n.l.

rok udalosť
38 000 – 32 000
pred n. l. 
Mladopaleolitické osídlenie na Brezine (szeletiénska stanica), nájdené boli kamenné radiolaritové úštepy – čepele, rydlá, škrabadlá, retušéry a i.
26 000 – 18 000
pred n. l.
Mladopaleolitické osídlenie (gravetien) v Zamarovciach.
5000 – 3000
pred n. l.
Neolitická osada Želiezovskej kultúry v južnej časti Trenčína. Nález najstaršej keramiky na území mesta. Má tenkostenný črep, zdobený rytými líniami, žliabkami a vrypmi.
3000 – 1900
pred n. l.
Eneolit – nálezy Bádenskej kultúry a bošáckej skupiny na území Trenčína. Boli objavené nálezy kanelovanej keramiky, dôkazy textilnej výroby (prasleny, závažia z krosien) a unikátna nádobka z fosilnej kosti so šiestimi otvormi.
1800 – 1500
pred n. l.
Počiatok doby bronzovej na území Trenčína. Boli nájdené dôkazy o existencii opevnených remeselníckych osád v lokalitách na hradnej skale a v Čerešňovom sade na Brezine z obdobia Únětickej kultúry a Maďarovskej kultúry.
1200 – 700
pred n. l.
Ľud Lužickej kultúry mladšej doby bronzovej husto osídlil okolie Trenčína. Na trenčianskej hradnej skale vybudovali opevnené Hradisko a žiarové pohrebisko v centrálnej časti mesta.
500 – 0
pred n. l.
Doba laténska – Príchod Keltov. Na hradnej skale boli zistené stopy početného osídlenia ľudu Púchovskej kultúry. Nález dvoch bronzových náramkov a masívnej spony v Trenčianskych Biskupiciach, dvoch strieborných mincí tipy Biatek a najmä vzácnej zlatej mince typu Athéna – Alknis svedčia o živých obchodných stykoch s keltským svetom.
Prelom letopočtu Príchod germánskych kmeňov. Na západnom Slovensku až po Považskú Bystricu sa usídlili Kvádi.

1. – 10. storočie

rok udalosť
179 M.V. Maximianus, legát II. légie pomocnej nechal vytesať na dnešnú hradnú skalu votívny nápis po víťazstve nad Germánmi. Prvý písomný prameň o Trenčíne (Laugaricio).
2. pol. 3. storočia Nálezy rímskych importov na území Trenčína – kolkovaná keramika, sklenné nádoby a perly a najmä terra sigillata dovážaná pravdepodobne z východogalskej oblasti. Boli nájdené tiež rímske mince Trajána (98 – 117), Antonia Pia (138 – 161), Marca Aurelia (161 – 180).
7. – 8. storočie Príchod Slovanov. Početnými nálezmi sa Trenčín radí k významným staroslovanským lokalitám. V hroboch boli objavené napr. jazdecké ostrohy, kovanie vedierka, sekerka, nožíky, neúplný dvojsečný meč, kresadlo, rozličné nádoby. Nový názov – Trenčín, je slovanského pôvodu.
9. storočie Trenčín je významným veľkomoravským sídlom ako z hľadiska obchodu a remesla, tak z pohľadu vojenského a správneho. Nález meča o ostrôh dokladá existenciu kniežacieho prostredia. Rotunda na Trenčianskom hrade pravdepodobne pochádza taktiež z čias Veľkej Moravy.
10. storočie Postupné prenikanie nového etnika – Maďarov na územie stredného Považia.

11. storočie

rok udalosť
Asi 1018 Trenčín a stredné Považie sa stáva súčasťou Uhorského kráľovstva.
1067 K tomuto roku spomína nedatovaná správa z Gesta Hungarica vpád českého vojska k Trenčínu, odkiaľ priviedlo bohatú korisť ľudí a dobytka.
1068 V zakladacej listine pražského biskupstva z 29. 4. 1068 sa spomína provincia Váh (Vag). Nepriama zmienka o Trenčíne, ako najpravdepodobnejšom sídle tejto provincie.
1074 Pred týmto rokom napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne. (Maurova legenda). Ide o ďalšiu nepriamu zmienku o Trenčíne.
1091 Kosmasova kronika uvádza, že Břetislav, syn českého kniežaťa Vladislava po spore so svojím otcom ušiel s viac ako 2000 druhmi k uhorskému kráľovi Ladislavovi I., ktorý ich dočasne usadil „v zemi Baan“ pri hrade Trenčín. Môže ísť buď o Bánovce nad Bebravou, alebo Bánov na Morave, neďaleko Trenčína.

12. storočie

rok udalosť
1111 Zoborská listina o príjmoch Zoborského opátstva z kráľovských mýt na Považí spomína priamo Trenčín.
1113 Druhá Zoborská listina obsahuje stručný opis chotára osady Trenčín.
1193 Spomína sa najstarší menom známy trenčiansky župan Michal.

13. storočie

rok udalosť
1208 Trenčianskym županom bol Martin. Listina s opisom hraníc majetku Nitrianskeho biskupstva v Trenčíne.
1235 Najstaršia zmienka o trenčianskom archidiakonovi, ktorý spravoval trenčiansky archidiakonát, ale sídlil v Nitrianskom biskupstve.
1240 Trenčianskym županom bol Lodomerius (Vladimír).
1241 Trenčiansky hrad odolal útoku Tatárov, ktorí cez zrejme Hrozenkovský priesmyk asi koncom apríla vpadli cez Moravu na stredné Považie. Obranu viedol trenčiansky župan Bogomer (Bohumír).
1251 – 1260 Ako trenčiansky župan sa spomína Bas, syn Basov.
1262 – 1266 Je trenčianskym županom hlavný kráľovský koniarnik Herrandus.
1265 Opis hraníc chotára Kubrej, ktorý bol vyčlenený z trenčianskeho chotára.
1271 Listina so súpisom a ohraničením majetkov Nitrianskeho biskupstva uvádza, že  od čias jeho založenia (koniec 11. – začiatok 12. storočia) mu prináleží desiatok a tretina trhového, prevozného a mostného mýta v Trenčíne. To svedčí o mestskom charaktere Trenčína už pred týmto rokom.
1275 Trenčianskym županom sa stáva Štefan, syn Matúša I. z rodu Čákovcov, hlavný kráľovský stolník.
1296 Pravdepodobne koncom tohto roku sa stáva majiteľom Trenčianskeho hradu a panstva Matúš Čák III., zvaný Trenčiansky. Z Trenčianskeho  hradu neskôr urobil sídlo a centrum svojich rozsiahlych dŕžav a mestu Trenčínu pravdepodobne udelil mestské výsady.

14. storočie

rok udalosť
Začiatok 14. storočia Trenčín mal asi 1000 obyvateľov (i s predmestiami)
1318 Prvá zachovaná privilegiálna listina  pre mesto Trenčín. Ide o nevydarené falzum.
1321 18. marca zomiera pravdepodobne na Trenčianskom hrade Matúš Čák Trenčiansky. Jeho hrob sa nikdy nenašiel. Pánom Trenčína sa stal uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou.
1324 Najstaršia zachovaná listina, vydaná villikom (starostom) Trenčína Michalom.
1335 24. augusta sa na Trenčianskom hrade stretol uhorský panovník Karol Róbert sprevádzaný synom Ľudovítom s poľským kráľom Kazimírom  a českým kráľom Janom Luxemburským, ktorý prišiel v sprievode svojho syna Karola.
1342 Dekrét kráľa Karola Róberta spomína Trenčín ako mesto, ktoré platí ročne 10 hrivien dane z výmeny mincí. Potvrdzuje výsadný mestský charakter Trenčína.
1362 Na Trenčianskom hrade prebehli ďalšie mierové rokovania medzi uhorským panovníkom Ľudovítom I. a českým kráľom a nemeckým cisárom Karolom IV.
1370 Kráľ Ľudovít I. potvrdil Trenčínu staršiu výsadu konania výročného trhu.
1370 Poznáme menom prvého trenčianskeho richtára (iudex) Ondreja.
1381 Po prvý doložená pečať trenčianskych mešťanov. Pravdepodobne je však staršia, existovala už v roku 1324.

15. storočie

rok udalosť
1402 Výsadná listina, vydaná pre Trenčín Žigmundom Luxemburským určuje súbor práv a výsad trenčianskych mešťanov. Jej pravosť je pochybná.
1412 19. februára cisár a kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s výsadami Budína a Stoličného Belehradu.
1430 Žigmundov mandát oslobodzuje Trenčanov za zásluhy pri obrane proti Husitom, od platenia mýta v celom Uhorsku.
1424 – 1439 Zemepanskou vrchnosťou Trenčína bola kráľovná Barbora Celská, druhá manželka Žigmunda Luxemburského.
1437 Medzi zástupcami mesta sa spomína rektor Ján, čo značí že Trenčín mal v tom čase mestskú školu.
1476 Bola založená dodnes zachovaná mestská kniha na zaznamenávanie významnejších majetkových prevodov.
1477 Trenčiansky hrad a panstvo získal rod Zápoľskovcov.
Koniec 15. storočia Trenčín i s predmestiami mal okolo 1500 obyvateľov.

16. storočie

rok udalosť
1528 Trenčiansky hrad bol obliehaný habsburským vojskom Ferdinanda I., pod velením Johanna Katzianera. Posádka v službách Jána Zápoľského 28. júna po delostreleckom ostreľovaní a výbuchu hradnej prachárne hrad vydala za za čestných podmienok. Na páde hradu mala svoj podiel i zrada. Mesto bolo vyrabované a vypálené.
1534 Trenčiansky hrad dostal do zálohu palatín Alexius Thurzo.
1548 Podľa daňových súpisov žilo v Trenčíne 222 rodín, t. j. asi 1200 – 1300 obyvateľov.
1560 Záložné právo na hrad získal Pavol z Arcu.
1573 Trenčiansky hrad získal Ladislav Popel z Lobkovíc.
1582 Lobkovic prenechal záložné právo na hrad  a panstvo Imrichovi Forgáčovi, ktorý začal s rozsiahlymi opravami.
1585 Trenčín postihla prvá morová rana.
1593 Rozsiahla povodeň si vyžiadala obete na ľudských životoch a spôsobila značné škody na majetku.
1594 Záložné právo na Trenčiansky hrad, panstvo a funkciu župana získal Štefan I. Ilešházi.
1599 Okolie mesta bolo spustošené oddielmi krymských Tatárov v službách tureckého (osmanského) sultána. Samotné mesto však nedobyli.

17. storočie

rok udalosť
1600 Štefan Ilešházi zakúpil Trenčiansky hrad a získal naň kráľovskú donáciu. V rukách Ilešháziovcov zostal hrad až do roku 1835.
1604 Hajdúsi Štefana Bočkaja sa zmocnili mesta a napáchali ohromné škody.
1619 Za stavovského povstania Gabriela Batlena sa povstalci zmocnili Trenčína, pričom mesto muselo Bethlenovi odprisahať vernosť a zaplatiť 800 zlatých kontribúcie.
1620 V Trenčíne sa v súvislosti s Mikulovským mierom ubytoval sám Bethlen, čo stálo mesto ďalších 600 zlatých na pohostenie a vydržiavanie jeho vojenského sprievodu. Uhorskú korunu, ktorú sa Bethlen zaviazal vrátiť cisárovi priviezli do Trenčína, kde bola od apríla uložená pod dohľadom kustóda koruny Petra Révaya. To prišlo Trenčanov na ďalších 250 zlatých.
1625 Trenčín postihla ďalšia veľká povodeň.
1635 V Trenčíne žilo 270 hospodársky samostatne činných rodín.
1637 Český exulant Václav Vokál z Prahy založil v Trenčíne prvú kníhtlačiareň.
1644 Oblasť Trenčína zasiahlo stavovské povstanie Juraja I. Rákociho.
1647 Príchod jezuitov do Trenčína.
1649 Jezuiti otvorili v Trenčíne vlastnú školu.
1653 – 1657 Bol postavený kostol a kolégium jezuitov.
1656 Trenčín opäť postihla epidémia moru, ktorej padlo za obeť vyše 300 ľudí.
1663 Ďalší veľký vpád osmanských vojsk ku Trenčínu 2. októbra znamenal spustošenie širokého  okolia, vypálené dediny a stovky ľudí odvlečených do otroctva. Mesto utrpelo iba menšie škody. Pri jeho obrane však padlo okolo 300 obyvateľov a príslušníkov  vojenskej posádky. Mesto zakúpilo pre radničné účely súkromný dom stojaci na mieste dnešného Mestského úradu. Prvá zmienka o existencii poštovej stanice Trenchinum.
1678 – 1683 Pustošili široké okolie Trenčína povstalecké vojská Imricha Tököliho.
1696 Magistrát mesta uvádza, že v ňom žije asi 1700 obyvateľov a 360 vojakov, pričom ďalších 170 vojakov má posádku na hrade.

18. storočie

rok udalosť
1704 Posledné stavovské povstanie Františka II. Rákociho postihlo Trenčín najťažšie. Kurucká blokáda mesta trvala viac ako štyri roky. Pre nedostatok potravín bolo už  v  roku 1705 prinútených 224 starých ľudí, žien a detí opustiť mesto.
1706 Trenčín mal 1880 obyvateľov.
1708 14. mája postihol mesto katastrofálny požiar, pri ktorom zhorelo 195 domov (118 „do tla“),  okrem iných budov i jezuitský (piaristický) kostol sv. Františka Xaverského, radnica, obe mestské brány a šľachtický konvikt. Zničené bolo aj  predmestie. Krátko potom, 3. augusta ,boli kurucké vojská v Bitke pri Trenčíne (Hámroch) na hlavu porazené.
1710 Trenčín postihla dosiaľ najkrutejšia morová rana, ktorá si vyžiadala takmer 1000 obetí.
1711 Počet obyvateľov Trenčína sa znížil na 1071 osôb.
1712 Bol opravený a nádherne vyzdobený kostol jezuitov.
1715 Podľa neúplnej štatistiky žilo v Trenčíne 1540 obyvateľov.
1716 Na morovú nákazu zomrelo 222 obyvateľov mesta a ďalších 114 sa zo strachu odsťahovalo.
1720 Počet obyvateľov možno na základe daňového súpisu odhadnúť na 1656 duší. V meste žilo 276 rodín, z ktorých 230 malo vlastné domy a 56 žilo v podnájme.
1778 Podľa štatistických údajov mal Trenčín v tomto roku už 3377 obyvateľov.
1779 Mesto navštívil cisár Jozef II, ešte ako spoluvládca Márie Terézie.
1783 Z Trenčianskeho hradu definitívne odišla cisárska posádka.
1787 Trenčín dosiahol jeden zo svojich demografických vrcholov, keď v ňom žilo 4222 obyvateľov.
1790 Mesto postihol ďalší katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto. Okrem radnice a ôsmich domov zhoreli všetky meštianske obydlia aj Farský kostol a fara. Zasadil tiež poslednú ranu Trenčianskemu hradu, ktorý odvtedy zostal v ruinách.
1794 Na základe tolerančného patentu Jozefa II. bol v Trenčíne postavený evanjelický kostol a nová škola.

19. storočie

rok udalosť
1804 Počet obyvateľov poklesol na 2614 osôb.
1805 V čase protinapoleonských vojen prechádzal cez Trenčín ruský cár Alexander,  ktorý sa tadiaľto vracal i po prehratej bitke pri Slavkove. Bol hosťom trenčianskeho župana Štefana II. Ilešháziho.
1813 Pri katastrofálnej povodni 26. augusta vznikli škody za 86 tisíc zlatých. Žiaľ 44 obyvateľov mesta zaplatilo pohromu životom. Pri povodni sa bezmála utopil i „otec českého dejepisu“ František Palacký, ktorý bol v Trenčíne na návšteve.
1814 Cez Trenčín prešlo 36 tisícové ruské vojsko na svojej ceste do západnej Európy, aby sa zúčastnilo na konečnej porážke francúzskeho cisára Napoleóna I.
1818 V budove hostinca „Čierny orol“ na hlavnom námestí bola zriadená poštovňa s názvom Trentšin, resp. Trentschin.
1828 Mierny demografický vzostup upravil počet obyvateľov Trenčína na 3405 a počet domov stúpol na 342.
1831 Epidémia cholery, ktorá si vyžiadala 83 životov opäť zredukovala počet obyvateľov mesta.
1837 Trenčín obýva 3326 osôb.
1847 Počet obyvateľov mierne stúpol na 3400 duší. V tom istom roku bola v Trenčíne zriadená nemocnica.
1849 22. septembra sa v Trenčíne konalo slovenské národné zhromaždenie, na ktorom Ľudovít Štúr vysvetľoval ciele slovenskej politiky.
1852 Trenčín navštívil 12. augusta cisár František Jozef I.
1857 Trenčín postihol ďalší ničivý požiar.
1863 V Trenčíne vychádzal časopis „Slovenský učiteľ“ v slovenskom jazyku.
1866 Prusko-rakúska vojna. Rakúske vojská maršála Benedeka sa po prehratej bitke  pri Hradci Králové sťahovali cez Vlársky priesmyk a Trenčín k Bratislave. V Trenčíne bolo ubytovaných mnoho najmä ranených vojakov, ktorí do mesta zavliekli epidémiu cholery. Tá si od 20. augusta do 21. októbra vyžiadala 75 životov. Strach z návratu choroby pretrval až do konca storočia.
1870 V Trenčíne bývalo 3949 osôb.
1871 V meste sa 19. 7. uskutočnilo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie. Zahrali hru J. Palárika „Inkognito“ v réžii Ľ. Dohnányho.
1873 Od začiatku roku začali vychádzať prvé noviny v Trenčíne Trenčiansky oznamovateľ (Trenchiner Anzeiger). 20. 10. vyšlo prvé číslo Považských listov (Vágvölgyi Lap).
1873 Ustanovil sa Dobrovoľný požiarny zbor.
1874 Trenčín získal prvú stálu vojenskú posádku – časť 15. honvédskeho pluku.
1874 Vznikol Trenčiansky spevácky spolok.
1876 Trenčín ako slobodné kráľovské a neskôr municipiálne mesto stratil svoje
privilégiá a stal sa spolu s inými menšími mestami iba „ obcou so zriadeným magistrátom“.
1877 Bol založený Prírodovedný spolok Župy trenčianskej pod vedením Dr. K. Brančíka.
1879 Považská železnica dosiahla predmestie Trenčína v Istebníku.
Vtedy vznikla i prvá mestská hromadná doprava v meste: od hotela „Zlatý baran“ na námestí odchádzali ku každému vlaku do Istebníka omnibusy.
1880 V Trenčíne bol natrvalo umiestnený 71. peší pluk spoločnej c.a.k.
armády neskôr známy ako „drotársky regiment“. Bol asentovaný zo stredného a horného Považia.
1882 V januári bol ustanovený Trenčiansky mestský a župný spolok Červeného kríža.
1883 Postavili prvý železničný most v Trenčíne a budovu železničnej stanice,
ktorá dodnes stojí v parku. Most bol dlhý 256 metrov a postavila ho viedenská firma Milde a comp.
1885 Bol zriadený nový mestský cintorín mimo obývanú zónu mesta.
1886 – 1887 Župné úrady dali pre 71. pluk postaviť Fridrichove (dnes Štefánikove) kasárne s nákladom takmer 400 000 zlatých.
1886 V Trenčíne opäť prepukol veľký požiar.
1887 Začalo zalesňovanie dovtedy holých svahov Breziny, ktoré dalo podnet vzniku rovnomenného lesoparku. (v roku 1891 už bolo vysadených 17 000 stromčekov).
1890 Počet obyvateľov Trenčína po prvý raz presiahol 5000 osôb.
1897 Nórska firma Gregersen a synovia postavila nový oceľový cestný most cez Váh. Bol dlhý 258 m a široký 6 m. Náklady 386 644 korún znášal štát.
1897 Bola dokončená železničná trať Trenčín – Bánovce.

20. storočie

rok udalosť
1901 Barón Armin Popper dal postaviť hotel Tatra. (Elisabet).
1904 Grófka Ifigénia D´Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. Dar bol prijatý až vtedy, keď grófka pridala 37 jutár pasienkov a 8 jutár polí na uhradenie najnevyhnutnejšej údržby hradu.
1904 Mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie Ľudovej knižnice
1904 Pri príležitosti návštevy arcivojvodu Fridricha a jeho manželky Izabely odohrali v Trenčíne prvý ukážkový futbalový zápas.
1904 Bol založený Trenčiansky telovýchovný spolok.
1905 1. decembra bol v Trenčíne zavedený telefón.
1905 Začala prevádzka v Prvej továrni na slivovicu a koňak.
1905 Vyšlo prvé číslo liberálno – opozičných „Trenčianskych listov“ („Trencséni lapok“).
1907 V Trenčíne postavili druhý železničný most cez Váh. Jeho stavbu si vyžiadalo zdvojkolajenie Považskej železnice.
1907 Začala výroba v textilnej továrni bratov Tiberghienovcov zo severofrancúzskeho mesta Torucouing (neskoršia Merina).
1907 1. mája bol Trenčín prvý raz skúšobne elektricky osvetlený.
1907 Začiatkom júna bolo otvorené prvé stále kino Apollo.
1909 Začala prevádzka úzkokoľajnej železnice do Trenčianskych Teplíc.
1910 Bola dokončená výstavba mestskej kanalizácie.
1911 V máji dali do prevádzky nový verejný vodovod.
1911  V októbri prebehlo zakladajúce zhromaždenie Muzeálnej spoločnosti župy trenčianskej.
1912 Bolo založené Považské múzeum s riaditeľom Dr. Karolom Brančíkom. V roku 1913 už zbierkový fond múzea obsahoval 34 214 predmetov.
1913 Cez Trenčín prechádzala automobilová rallye  Adria – Tatry. V tom čase už jazdili v meste 4 automobily.
1913 Mesto Trenčín dalo postaviť kasárne pre 15. honvédsky pluk (neskoršie Masarykove kasárne).
1914 24. mája sa hornej Sihoti uskutočnil prvý vzlet lietadla ťažšieho ako vzduch. Uskutočnil ho dolnozemský Slovák Andrej Kvasz.
1914 Trenčianske pluky – 71. peší a 15. honvédsky boli nasadené na východnom fronte v Haliči.
1914 Na frontoch I. svetovej vojny padlo asi 200 Trenčanov a asi 150 – 180 ich zostalo trvalo invalidnými. Strata syna, otca, manžela, či brata postihla každú štvrtú až piatu trenčiansku rodinu.
1915 Vznikol pri trenčianskom Piaristickom gymnáziu prvý skautský oddiel. Po zániku v roku 1917 bol obnovený v roku 1921.
1916 V máji bol po prvý raz zavedený v Trenčíne letný čas.
1918 Vzburu vojakov 71. pluku v srbskom Kragujevaci zaplatili životom 44 jeho príslušníkov.
1918 6. novembra sa v Trenčíne ustanovila miestna Slovenská národná rada pod predsedníctvom Dr. Karola Štúra.
1918 25. decembra vyšlo prvé číslo Trenčanských novín. Ich zakladateľom, majiteľom a zodpovedným redaktorom bol JUDr. Karol Štúr.
1919 Pri sčítaní ľudu počet obyvateľov Trenčína po prvý raz prekročil 10 000 (10 191) pričom k slovenskej národnosti sa hlásilo 92 %obyvateľov. Medzi slovenskými  mestami sa zaradil na 15. miesto.
1919 16. 11. sa konala zakladajúca schôdza Miestneho odboru Matice Slovenskej.
1919 Ustanovený miestny odbor Sokola. Prvým starostom sa stal K. Štúr. Sídlo spolku, „Sokolovňa“, bola dokončená v roku 1935.
1920 Učitelia z Trenčína, Ilavy a Púchova založili Spevokol trenčianskych učiteľov. Teleso bolo neskôr premenované na Spevácky zbor slovenských učiteľov(SZSU).
1920 Založený bol i miestny odbor Živeny, spolku slovenských žien, za predsedníctva Kornélie Štúrovej.
1920 71. peší trenčiansky pluk bol reorganizovaný a prečíslovaný na 17. peší pluk.
1921 V Trenčíne bola založená pobočka Loveckého ochranného spolku.
1923 Začal vychádzať týždenník Trenčan. Zanikol v roku 1945. Trenčín prestal byť župným sídlom. Až do roku 2002, keď vznikol Trenčiansky samosprávny kraj, nebol ( s prestávkou v rokoch 1939 – 45, keď bola župa obnovená) sídlom väčšej správnej jednotky ako okres.
1926 Pokračovateľom Trenčanských novín sa stal týždenník Považské noviny.
1926 V Trenčíne vznikla pobočka Masarykovej leteckej ligy.
1934 Bola postavená nová radnica podľa projektu V. Šebora (dnes Mestský úrad).
1934 V strede námestia postavili novú budovu Poštového úradu podľa návrhu J. Paseku.
1934 – 1937 Podľa projektu F. Silbersteina – Silvana postavili na hlavnom námestí budovu Mestskej sporiteľne (dnes Slovenská sporiteľňa).
1936 Stavebná firma O. Nekvasila z Prahy postavila budovy Veliteľstva V. armádneho zboru , ktorý bol do Trenčína umiestnený rok predtým. Začala stavba letiska v Trenčianskych Biskupiciach, kde vznikli i Letecké dielne (v súčasnosti LOT).
1937 Bola postavená funkcionalistická budova Obchodnej akadémie na Sihoti.
1938 Začala stavba Katolíckeho kultúrneho domu (dnes Hviezda), dokončeného v roku 1940.
1939 V Trenčíne sa usídlila odevná firma Nehera (neskôr Odeva).
1940 Začali perzekúcie židovských obyvateľov mesta (židovská komunita mala okolo 1800 osôb).
1944 V októbri začali na Brezine popravy domácich i zahraničných bojovníkov proti fašizmu. Do 3. apríla tu bolo zavraždených 69 osôb.
1944 V Trenčíne bývalo už 13 647 ľudí.
1945 10. apríla bol Trenčín oslobodený rumunskou a sovietskou armádou.
1955 Začiatok postupnej konzervácie a rekonštrukcie Trenčianskeho hradu.
1969 Založenie Galérie Miloša Alexandra Bazovského.
1973 Otvorenie Detského mestečka v Zlatovciach.
1987 Mierové námestie je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
1991 Založenie City Univerzity Bellevue, dnešnej Vysokej školy manažmentu.
1996 1. 9. vznik Trenčianskeho kraja.
1997 Otvorenie diaľničného úseku pri Trenčíne.
1997 1. 7. založenie Trenčianskej univerzity.
1998 Založenie Galérie naivného umenia, dnes Mestská galéria.
1999 Otvorená nová krytá plaváreň na Sihoti.

21. storočie

rok udalosť
2000 Rekonštrukcia letnej plavárne na Sihoti.
2001 Galéria M. A. Bazovského presťahovaná do priestorov na Palackého ulici.
2002 1. 1. vznik Trenčianskeho samosprávneho kraja
2002 24. – 25. 5 stretnutie predstaviteľov Vyšegradskej štvorky a Beneluxu na Trenčianskom hrade.
2003 7. 3. sa zrútila časť západného opevnenia Trenčianskeho hradu.
1. 2. 2003 vznik Spoločného obecného úradu na prenesený výkon štátnej správy a samosprávy
2. 2. 2004 otvorenie detašovaného pracoviska Mestskej polície v Trenčíne – Juh
12. 4. 2004 nové osvetlenie Trenčianskeho hradu za sponzorstva Veľvyslanectva USA v SR
30. 5. 2004 Otvorenie Klientskeho centra na Mestskom úrade v Trenčíne
3. 7. 2004 Otvoreníe Mestskej veže pre verejnosť
10. 1. 2005 začiatok asanačných prác bývalých Masarykových kasární
16. 2. 2005 do úžívania odovzdaný výťah na Mestskom úrade v Trenčíne pre klientelu seniorov a invalidných občanov
25. 2. 2005 schválenie loga Mesta Trenčín od autora Emila Drličiaka
14. 4. 2005 otvorenie Detského domova pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom
5. 8. 2005 otvorenie Hospicu milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok
14. – 15. 5. 2005 zrútenie vonkajšej časti muriva poškodeného západného opevnenia Trenčianskeho hradu
31. 7. 2005 odovzdanie do úžívania zimného štadióna MG RINK
30. 9. 2005 odovzdanie do užívania ihriska AS Trenčín s umelým trávnikom Sihoti
1. 10. 2005 odovzdanie do užívania zrekonštruovaného športového areálu ZŠ Trenčín, Novomeského ul.
4. 11. 2005 odovzdanie do užívania zrekonštruvaného športového areálu ZŠ Trenčín, Veľkomoravská ul.
15. 11. 2005 odovzdanie do užívania kruhová križovatka ulíc Legionárskej a Soblahovskej
7. 12. 2005 odovzdané do užívania obchodno-zábavné centrum MAX na Štefánikovej ulici
21. 2. 2006 do užívania odovzdaný bezbariérový výťah pre handicapovaných žiakov na ZŠ Trenčín, Bezručova ul.
26. 4. 2006 Mestský úrad v Trenčíne získal certifikát kvality ISO 9001:2000
11. 5. 2006 odovzdanie do užívania obchodno-zábavného centra Južanka
1. 7. 2006 MZSR zriaďovacou listinou zmenilo názov trenčianskej nemocnice na Fakultnú nemocnicu Trenčín
14. 7. 2006 odovzdanie do užívania novej archeologickej expozície v objekte zreštaurovanej predrománskej rotunde Trenčianskeho hradu
26. 7. 2006 zomrel spisovateľ JUDr. Vojtech Zamarovský
13. 10. 2006 odovzdanie do užívania zrekonštruovaného športového areálu areálu ZŠ Trenčín, Kubranská
29. 9. 2006 odovzdanie do užívania arboréta v Špeciálnej základnej škole Vladimíra Predmerského
31. 3. 2007 Firma OZETA-NEO zrušila výrobu pánskej konfekcie v Trenčíne
10. 5. 2007 otvorenie obchodnej prevádzky BauMax v Trenčíne
10. 10. 2007 odovzdanie do užívania Klubu seniorov na Sihoti
4. 12. 2007 zmena názvu výstavisko Trenčín mesto módy na Expo Center a.s. Trenčín
16. 7. 2008 odovzdanie do užívania obchodno-zábavného centra DV Centrum
marec 2009 Vonkajšie opevnenie pred bývalým Domom armády sa stalo kultúrnou pamiatkou
júl 2009 11. júla sa v Trenčíne uskutočnilo historicky prvé referendum o výstavbe Auparku v centre mesta
16. júla sa kvôli tragédii predčasne ukončil najväčší slovenský festival Bažant Pohoda
august 2009 Železnice SR zaradili trenčiansku železničnú stanicu do projektu “Moderná stanica” zameraného na obnovu staníc v spolupráci so súkromnými partnermi
október 2009 1. októbra spoplatnil Trenčín ako posledné krajské mesto parkovanie v centrálnej zóne mesta a na vybraných parkoviskách v okolí centra
2. októbra otvorili kompletne zrekonštruovaný viacúčelový športový areál na Základnej škole na Bezručovej ulici
november 2009 Trenčín získal na celoslovenskej súťaži ZlatyErb.sk ocenenie za najlepšiu inetrnetovú stránku a elektronické služby medzi samosprávami
Slovenská správa ciest vyhlásila verejnú súťaž na stavebné práce spojené s budovaním nového cestného mosta v Trenčíne – I. etapy Juhovýchodného obchvatu mesta
Začala výstavba novej letnej plavárne na Ostrove
december 2009 MHSR podpísalo 2. decembra investičnú zmluvu s taiwanským výrobcom LCD monitorov, spoločnosťou AU Oprtonics, ktorá postaví výrobné haly v trenčianskom priemyselnom parku a prinesie 3 300 nových pracovných miest
16. 4. 2010 položenie základného kameňa závodu na výrobu LCD monitorov spoločnosti AU Optronics v trenčianskom priemyselnom parku
9. 9. 2011 poklopaný základný kameň nového cestného mosta v Trenčíne. Investorom stavby v hodnote 40 miliónov eur je Slovenská správa ciest (SSC)
29. 9. 2011 Mestský zimný štadión nesie meno legendárneho slovenského hokejistu Pavla Demitru, ktorý 7. septembra tragicky zahynul pri leteckej havárii pri ruskom Jaroslavli

 

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!