Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Súčasnosť  Kultúra a voľný čas  Kultúrny život v Trenčíne  

Tlačiarne

            Už v roku 1637 založili v Trenčíne českí exulanti tlačiareň, ktorú udržiavali pri živote až do r. 1664. Prvým tlačiarom bol Václav Vokál z Prahy s manželkou Dorotou, dcérou známeho pražského tlačiara Pavla Čížka. Vokálova tlačiareň bola umiestnená na námestí v dome, patriacom Gašparovi Ilešházimu. Pod vedením V. Vokála v r. 1937 - 1640 vyšlo v tlačiarni okolo 45 knižných titulov, medzi nimi aj diela J. A. Komenského a J. Tranovského. Po jeho smrti v r. 1641 viedla tlačiareň jeho žena Dorota, od r. 1654 jej brat Nikodým Čížek.

            Za 27 rokov jej existencie vyšlo z tlačiarne vyše 250 tlačí rôzneho charakteru (kalendáre, drobná tlač cirkevného i svetského zamerania, básnické sklady, kázne, divadelné hry, cestopisné práce...). Po jej zániku (presťahovala sa do Žiliny) trenčiansku evanjelici svoje diela tlačili v Žiline a Púchove, katolícki autori v Trnave a Bratislave.

            V kultúrnej histórii Trenčína významnú úlohu zohrali neskôr dve tlačiarne: Tlačiareň Františka Xavera Škarnitzla, ktorého syn si zmenil meno na Ferenc Sándor (pracovala v r. 1862 – 1919) a od roku 1850 Kníhtlačiareň Leopolda Gansela. Okrem tlačiarne mala aj kníhkupectvo. Ganselova tlačiareň za 90 rokov svojej existencie tlačila rôzne merkantilové tlače, zábavnú literatúru, odbornú literatúru, noviny, časopisy, školské, cirkevné, mestské a bankové ročenky, zborníky Prírodovedného spolku Župy Trenčianskej, správy evanjelickej  a. v. cirkvi, populárnu beletriu, detektívky, preklady svetovej literatúry, knihy trenčianskeho autora Jozefa Braneckého, turistické príručky, stanovy, knihy o Trenčíne, spevníky, slovníky, pozvánky, ...

            V rokoch 1900 – 1935 fungovala v Trenčíne Kníhtlačiareň okružných notárov, zameraná najmä na právnickú odbornú literatúru, príručky a tlačivá. V rokoch 1904 – 1918 pôsobila v meste Tlačiareň Františka Šándora, ktorá zanikla splynutím s Ganselovou tlačiarňou. Malými tlačiarňami boli dielňa Zoltána Mihálfiho a tiež Tlačiareň Ignáca Landsteina. V rokoch 1918 – 1919tu bola Tlačiareň Trenčianskych novín a po nej Kníhtlačiareň Myjavskej banky (1919 – 1922). Dlhšiu životnosť mal kníhtlačiarsky podnik Grafia (1922 – 1944), ktorý existoval do Slovenskej republiky, potom patril Františkovi Pinčákovi a neskôr Františkovi Švehlovi. Známou firmou bola Kníhtlačiareň Dr. Vojtech Čelko a spol., ktorá okrem iného vytlačila 274 čísiel ľudového týždenníka Trenčan, tiež tlač duchovného mesačníka Smer (1941 – 1945), odborársky časopis Sklárska pracovná pospolitosť, tlačivá, správy a iné. V roku 1949 sa Čelkova tlačiareň a Grafia zlúčili do subjektu Západoslovenské tlačiarne, n. p., prevádzka Trenčín.

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín