Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Povojnové obdobie

 Charašo !

                                                           - Charašo ! -

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30.augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheistdienstu a Gestapa, zriadený bol zajatecký tábor. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny bol v meste zničený ustupujúcimi Nemcami jediný most cez Váh. Sovietske vojská, ktoré mesto oslobodili 10.apríla 1945 si čoskoro vystavali nový drevený, ktorý sa dodnes nezachoval. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými antifašistami. Dnes stojí na mieste pamätník.

Po nemeckej kapitulácii v máji 1945 bola obnovená Československá republika. Od predvojnovej sa však zásadne líšila. Zmenil sa štátny systém, demokracia bola nahradená tzv. ľudovou demokraciou, keď sa na vláde bez opozície zúčastňovalo len šesť povolených strán – KSČ, KSS, národní socialisti, lidovci, sociálni demokrati a slovenskí demokrati. Ostatné strany boli zakázané a existujúce boli združené v Národnom fronte. Slovensko malo vlastný zákonodárny zbor a výkonný orgán (SNR a Zbor povereníkov). Obnovená republika sa nachádzala v záujmovej sfére ZSSR, bola obsadená Červenou armádou a sovietskymi bezpečnostnými zložkami, ktoré sa tiež snažili ovplyvňovať politické dianie v krajine, t.j. pomôcť komunistom k moci.

Vládna kríza vo februári 1948 umožnila komunistom definitívne prebrať moc. Prakticky hneď od prevratu došlo k masovému prenasledovaniu opozície, ktoré sprevádzala nezákonnosť a najhrubšie násilie. Navonok však režim prezentoval vyspelosť a budovanie všeobecného „blahobytu“ a „svetlých zajtrajškov“. Pod touto pozlátkou sa skrývalo porušovanie tých najzákladnejších ľudských a národných práv a slobôd.

Obrodný proces reformného vedenia komunistickej strany, ktorý začal v Prahe na jar 1968 (Pražská jar), oslovil celú československú spoločnosť. Tá v ňom videla veľkú príležitosť na dlho očakávané presadenie stratených práv a slobôd. Samozrejme, tento proces nebol v súlade so smerovaním sovietskej politiky. Po zlyhaní systematického politického nátlaku Moskvy smerujúceho k jeho ukončeniu sa sovietske vedenie priklonilo k vojenskej variante riešenia formou vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy. Vojenský vpád piatich socialistických štátov, tzv. okupačnej päťky, 21. augusta 1968 zničil rozbiehajúcu sa československú reformu. Nastalo obdobie normalizácie a dlhých vyše štyridsať rokov budovania socializmu.

V Trenčíne ho dlhé roky symbolizovala sovietska hviezda na hradnej veži...

(zdroj: internet – wikipedia)

 

Spomienka na rok 1968 v Trenčíne

...Na druhý deň som sa vybral do mesta. Na Sihoti bolo veliteľstvo vojenského okruhu československej armády obkľúčené tankami, na jeho zadnej strane stavali ruské vojačky vysielačku pre komunikáciu. Sem tam pár našich, zvedavých ľudí. Nazrel som do jedného tanku, boli v ňom dvaja vojaci, boli to Gruzínci. Hovorím im:"čo tu hľadáte? Ten starší mi odpovedal, že prišli zachrániť Československo pred kapitalizmom, Dubček vraj zradil a oklamal Brežneva. Povedal som im otvorene, že naša vlasť chcela socializmus s ľudskou tvárou. Nepovedal nič a nakoľko som mal so sebou fotoaparát, požiadal ma, aby som sa s nimi fotografoval, čo som odmietol. Dali sme sa do reči, hovorím mu:"Veď ty ani nie si Rus, ste Gruzínci, prečo to robíte?" Jeho otvorená odpoveď nás zblížila: "My tiež túžime po slobode, ale keby sme sa vzbúrili, Rusi nás prevalcujú tankami."

Zobral som si ruksak, horské topánky, rodičovský dom nebol ďaleko od Breziny. Na okraji lesoparku Brezina stál ruský vojak, nevedel som, ako sa zachová, radšej ho obídem, vedel som kade. Tam, kde končila Brezina sa začínalo tzv. vojenské Zábranie a tu bolo centrum okupačnej armády. Vyliezol som na strom a mal som celý vojenský tábor pod sebou ako na dlani.  Čo vidím - obrovskú vojenskú helikoptéru, vykladanie materiálu, potravín, atď...Opatrne som zliezol zo stromu, okľukou cez Kubru a Opatovskú dolinu domov. Zarazilo ma, keď som videl tábor ruských vojakov na Dobranskom chotári. Tam bol druhý vojenský tábor. V tejto doline bolo vždy veľa ovocných stromov. Stromy boli obrané do posledného plodu slivky, jablone, i divé a ešte nedozrelé. Tak takto teda bola ruská armáda pripravená. Ich zásobovanie zlyhalo, hlavne, že rozkaz bol splnený...  (E.W., Trenčín)

(zdroj: internet - mozaika.sme)

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín