Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Striedanie elít v rokoch 1918 - 1948

striedanie elít v rokoch 1918 - 1948

                                                           - bez slov -

Ten, kto sa na Slovensku narodil začiatkom 20. storočia, mal šancu prežiť život plný zmien.  Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie, Republiky Československej, Slovenskej republiky, Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-Slovenskej federatívnej republiky, Slovenskej republiky. Názvy a ideologické „náplne“ sa menili, ľudia zostávali. Kto vlastne patril k elitám mesta? Ako sa menilo ich zloženie a štruktúra?  Významnými historickými medzníkmi v prvej polovici 20. storočia boli aj v tomto smere roky 1918, 1939 a samozrejme rok 1948.

Do začiatku prvej svetovej vojny sa k „tradičným“ mešťanom postupne a prirodzene pričleňovali podnikatelia, továrnici, obchodníci a mestská inteligencia. Zmeny po roku 1918 spôsobili, že situácia v Trenčíne koncom prvej svetovej vojny bola podobná ako v mnohých mestách krajiny: aj tu len málokto tušil, aká bude povojnová perspektíva Slovenska. Po vyhlásení samostatného Československa utvorili slovensky cítiaci Trenčania Slovenskú národnú radu, za jej predsedu bol zvolený dr. Karol Štúr. Maďarské sily si na oplátku utvorili Maďarskú národnú radu. Prouhorsky orientované elity mesta neboli ochotné so SNR spolupracovať. (V tomto Trenčín nebol výnimočný.) Nástup „nových” elít v roku 1918 sa neobišiel bez nátlaku a demonštrácie vojenskej sily. Na elitných postoch striedali predstaviteľov bývalej štátnej moci, miestneho finančníctva, hospodárstva, kultúry a vzdelania zástupcovia novovzniknutého československého štátu a jeho štruktúr. Mnohé bývalé špičky z radov domácich nimi aj zostali - po vyjadrení lojality novému štátu.

Aj veľké zmeny na prelome rokov 1938-39 mali za následok zmeny v mestských elitách. Politické strany zanikali - buď ich zakázali, alebo ich miestni členovia vstupovali do Strany slovenskej národnej jednoty - čo bol v podstate krycí názov pre štátostranu HSĽS. V meste začala pôsobiť Deutsche Partei. Osud likvidácie postihol aj väčšinu spolkov. Medzi prvými bola zakázaná Sokolská jednota ako český import, Sokolovňu si zabrala Hlinkova garda. Predstavitelia Sokola, ktorí boli do roku 1938 súčasťou miestnych elít, oficiálne tento status stratili. Rozhodujúcou sa stávala politická príslušnosť a angažovanosť v HSĽS. Štruktúru mestských špičiek museli opustiť českí štátni zamestnanci (úradníci a učitelia), Židia a „nedostatočne aktívni” Slováci, známi svojou pročeskoslovenskou orientáciou.

Po februári 1948 už nezostal kameň na kameni. Prestížne postavenie si z pôvodných elít neudržal nikto, ani keď narýchlo vstúpil do Komunistickej strany. Začala sa smutná éra straníckeho kádrovania a boja s triednym nepriateľom.

 

Trenčiansky právnik dr.Karol Štúr 

Zastupoval Trenčiansku župu na rokovaní výboru SNS v Martine, kde 30.10. 1918 zvolili Slovenskú národnú radu a prijali Deklaráciu slovenského národa, v ktorej požadovali uplatnenie sebaurčovacieho práva pre Slovákov a Čechov a okamžité uzavretie mieru. Bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady mesta Trenčín, ktorú po vyhlásení samostatného Československa utvorili slovensky cítiaci Trenčania.

Msgr. Andrej Marsina, trenčiansky mestský farár

Jeho kariéra len ilustruje fakt, že aj pri striedaní diametrálne odlišných režimov bolo možné udržať sa medzi elitami. Vyžadovalo to však isté predpoklady... Msgr. Marsina vstúpil do trenčianskych elít definitívne v roku 1918 ako člen Slovenskej národnej rady mesta Trenčín. O rok neskôr bol zakladajúcim členom Slovenského kruhu, fóra slovensky cítiaceho meštianstva. V roku 1920 bol medzi zakladateľmi Slovenskej ľudovej strany v meste. Počas vojnového Slovenského štátu stál na čele župnej organizácie HSĽS. V roku 1943 mu pápež udelil za celoživotné zásluhy o cirkev na Slovensku hodnosť pápežského preláta. V tom istom roku on sám vyjadril spokojnosť nad vykonanou prácou: „Čo sa týka toho vysťahovania (Židov), chvála Bohu, že sme po tom. Len aby sa nám nikdy, ani v budúcnosti, nevrátili.“

 

Zdroje : www.inzine.sk – Monika Vrzgulová,  Milan Šišmiš: Trenčín – Vlastivedná monografia 2, Alfa-press, 1996

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín