Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Život v Trenčíne na prelome 19. a 20. storočia

 Schone Stadt, dieses Trencin ...

                                          - Schone Stadt, dieses Trencin ... -

Trenčín bol koncom 19. storočia pokojným mestečkom s približne 5000 obyvateľmi. Bol obkolesený poliami, záhradami a ramenami Váhu. Začínali sa formovať prvé ulice smerom od Štúrovho námestia, kde bolo iba zopár roztrúsených domov a majerov. Väčšina mešťanov malo svoje záhrady, sady, polia alebo kapustniská mimo centra – vlastné alebo prenajaté od mesta. Typickým pre mesto bol na konci 19. storočia jednoposchodový dom na prízemí s obchodom, vo dvore s dielňou a s bytmi na poschodí. Tak bolo vybudované Hlavné námestie, Dlhá ulica (dnes Hviezdoslavova) a okolie dnešného Štúrovho námestia.

K obrazu mesta patrili stáda dobytka, ktoré ráno putovali mestom na pašu a večer sa vracali domov. Remeselníkov, ktorí mali v Trenčíne početné zastúpenie, začala s nástupom industrializácie ohrozovať továrenská výroba. Prispôsobili sa iba tí, ktorí mali dostatočný rozhľad, vzdelanie, kapitál a chuť. Úroveň remesla tu bola vysoká – známa bola napríklad medikováčska dielňa Františka Lonského. Vyšiel z nej okrem iného aj prototyp aparátu pre pálenicu, ktorý skrátil dobu pálenia pri vyššej výťažnosti a jednoduchšej obsluhe. Odskúšali ho s úspechom v trenčianskom Kornhauserovom liehovare a získali naň patent pre celé Uhorsko.

S industrializáciou krajiny, továrenskými výrobkami a novou železnicou prišlo v Trenčíne k väčšiemu rozvoju obchodu. Na ochranu svojich záujmov si obchodníci a remeselníci zakladali spolky – napríklad Trenčiansky obchodnícky a remeselnícky spolok, Trenčiansky priemyslený zbor, ale aj Trenčiansky úverný a podporný spolok, do ktorého sa menej zámožní drobní podnikatelia pravidelne skladali a mohli z neho čerpať v prípade potreby úver. Rozrastali sa aj služby, obľúbené boli najmä viaceré známe pohostinstvá a hostince. Vedúcim podnikom bol však Zlatý baran na námestí (vedľa pošty), v ktorom sídlilo aj kasíno, hrali sa v ňom divadlá a konali sa plesy.

Obchodník s nábytkom a neskôr zástupca Jarošovského pivovaru postavil na námestí hotel Max Bing, podnikateľ Štern otvoril v parku reštauráciu s terasou Kiosk. Mnohí Trenčania s obľubou navštevovali aj Trenčianske Teplice, kde v reštaurácii Osterreich čapovali plzenské pivo. V Trenčíne si dokonca páni mohli prísť na svoje v nevestinci, ktorý bol umiestený v jednom dome pri Váhu. Pouličná prostitúcia bola zakázaná, ale ako svedčia viaceré sťažnosti, nie veľmi úspešne. Pre hospodárstvo mesta mali veľký význam aj úrady a stála prítomnosť vojenskej posádky.  

Spoločenský život

Pri organizácii kultúrneho a spoločenského života sa Trenčania museli spoliehať výlučne na svoje zdroje. Profesionálna kultúra bola prístupná iba zriedka a „zvonka“ prichádzala iba literatúra, časopisy a divadlo. V meste bolo niekoľko kníhkupectiev, dali sa predplatiť časopisy, ktoré boli prevažne nemecké, neskôr maďarské. Dali sa predplatiť aj slovenské časopisy a noviny, ale ich odoberanie bolo politicky podozrivé.

Dôležitú úlohu v kultúrnom živote Trenčína zohrávalo divadlo. Prvé ochotnícke predstavenie v meste sa uskutočnilo U Zlatého barana – bolo ním predstavenie od Jána Palárika Inkognito v réžii Ľudovíta Dohnányho. Slovenské predstavenia boli neskôr kvôli maďarizačným tlakom nemysliteľné. V meste často hosťovali aj kočovné divadlá, ich príchod bol vždy senzáciou. Po vybudovaní železnice mali už mnohí mešťania možnosť porovnávať ich úroveň s úrovňou divadiel v Prešporku, vo Viedni či Budapešti. Zdrojom divadelných zážitkov pre Trenčanov bola aj Aréna v Trenčianskych Tepliciach. Správy sú aj o pôsobení bábkového divadla v dome vojenského lekára Hassingera.

Organizátormi kultúrneho a spoločenského života v Trenčíne boli rôzne spolky. Najznámejším bol Trenčiansky spoločenský kruh – pánske kasíno, akási obdoba anglických klubov a vidiecka napodobenina kasína v Budapešti. Klub bol uzavretou spoločnosťou, do ktorej prijímali iba statkárov, úradníkov, dôstojníkov, podnikateľov. Tu sa každý večer pri kartách a spoločenských posedeniach tvorila mestská a župná politika. Ženy sa organizovali v mestskom ženskom spolku, v dobročinných spolkoch, v meste pôsobil aj spevokol, ale tiež hasičský spolok alebo významný Trenčiansky prírodovedný spolok, ktorého dušou a veľmi aktívnym organizátorom bol mestský lekár a prvý riaditeľ Trenčianskeho múzea, dr. Karol Brančík.

Obohatením hudobného života v meste bola hudba 71. pešieho pluku, ktorá v lete pravidelne koncertovala v parku, sláčikový orchester členov hudby spoluúčinkoval pri speváckych koncertoch a bol vyhľadávanou atrakciou pre veľké honosné bály. Bály boli všeobecne považované za vyvrcholenie spoločenskej sezóny a bolo ich veľmi veľa. Najznámejší bol bál kasína, na ktorý prichádzali aj hostia zo susedných žúp. Obľúbenými zábavami počas roka boli však aj majálesy, slávnostné sprievody s hudbou a svetelnou výzdobou mesta – samozrejme vždy zakončené tanečnou zábavou.

K "vynálezom" konca 19. stor. patrilo Korzo  na námestí a na Dlhej (dnešnej Hviezdoslavovej) ulici sa mládež podľa talianskeho vzoru popoludní v skupinách prechádzala a nevinne koketovala, čo však v tom čase bolo odvážnou novotou. Úplne novým druhom spoločenskej aktivity bol aj šport. V meste sa plávalo, šermovalo, chodilo na výlety. Prvá trenčianska plaváreň bola na Váhu, kde sa dali požičať aj člnky.

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín