Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Udalosti v smutnom 17. storočí

Áno. U nás v Trenčíne má každý svojho luterána...

                                                          -  xxx - 

Požiare, povodne, mor, Turci, reformácia, protireformácia a stavovské nepokoje – ťaživé udalosti zo sedemnásteho storočia sa upokojili prakticky až po roku 1711, kedy v Uhorsku nastalo dlhodobé obdobie mieru. Začiatok 18. storočia bol síce ešte poznamenaný hrozným štyriapolročným kuruckým obliehaním mesta, povodňou, ktorá strhla aj trenčiansky most (po Váhu kvôli nedostatku peňazí na nový most vtedy premávala iba kompa) a následnou ďalšou morovou epidémiou, no potom sa situácia začala konečne zlepšovať. Na to, aby sa mesto pozviechalo z vojnových škôd a živelných pohrôm však potrebovalo takmer polstoročie. Bolo veľmi zadĺžené, čiastočne si pomohlo predajom mestských pozemkov, čiastočne pomohol kráľovský dvor odpustením niektorých daní. Pretrvávali však neustále spory mesta s majiteľmi hradu, ktoré sa týkali najmä niektorých sporných majetkov. Utíchli až po smrti Jozefa Ilešháziho, keď jeho nástupca Ján Ilešházi začal mestu vychádzať v ústrety.

Spory sa viedli aj v duchovnej oblasti. Začiatok 18. storočia bol poznamenaný silnou rekatolizáciou – po kuruckej blokáde cisár Jozef I. napríklad mestu nariadil, aby za členov mestského magistrátu volilo iba katolíkov. Evanjelici – najmä mešťania a remeselníci – sa museli zúčastňovať na katolíckych bohoslužbách a procesiách. Mali svoju tajnú evanjelickú modlitebňu, ktorú navštevovali aj evanjelici z Moravy. Až tolerančným patentom Jozefa II. v roku 1781 sa zrovnoprávnili obe vierovyznania.

Vzdelanie a kultúra

Na vývoj vzdelanosti a kultúry malo vplyv niekoľko vecí, najmä však to, že s českými exulantami sa v polovici 17. storočia v Trenčíne usadila aj skupina kníhtlačiarov. Vydávali sa tu diela mnohých literátov a vzdelancov – napríklad aj Jana Amosa Komenského a Juraja Tranovského, ale aj veľa príručiek, učebníc a školských divadelných diel. Takisto pôsobenie evanjelického gymnázia, jezuitov a neskôr piaristov viedlo k dobrému rozvoju vzdelanosti a kultúry. Žiaci gymnázia hrali často divadelné hry, obľúbené boli aj pašiové hry a výjavy z evanjelií. Trenčianske školy sa stali aj významnými centrami pre pestovanie hudby. Pri farskom i piaristickom kostole pôsobili už od 17. storočia vokálno-inštrumentálne orchestre. Zaujímavosťou je, že trenčianske prostredie bolo vždy prevažne slovenské. Slovenčinu dobre ovládali nielen mestskí úradníci ale aj hradní páni Ilešháziovci, pričom samozrejme vedeli aj po latinsky, maďarsky a nemecky. Slovenskosť obyvateľstva, ako aj jeho vyspelá vzdelanostná a kultúrna úroveň, vytvárali v Trenčíne prostredie, v ktorom sa veľmi skoro stretávame s prejavmi vlastenectva. Trenčania si zachovali svoj slovenský charakter aj na konci 18. storočia a vážnejšie ho neohrozili ani prvé maďarizačné zákony v rokoch 1790-91.

 

Viete, že: Na území Trenčína sa v 16. až 18. storočí vo veľkom pestoval šafrán, ktorý býval veľmi obľúbenou koreninou? Bol mimoriadnej kvality a dovážali ho až na kráľovský dvor. Aj trenčianske pivo bolo veľmi vychýrené. Varilo sa z pšenice a neskôr aj z jačmeňa. Právo na výčap piva získalo mesto od panovníka s tým, že všetky prostriedky získané z predaja sa musia použiť na opravu hradieb. Napriek tomu sa našli podnikavci, ktorí si zriadili vlastné krčmy. Patril medzi nich aj hradný pán Gašpar Ilešházi, ale aj jezuiti, prípadne mešťania, ktorí čapovali nelegálne alebo sa im podarilo nejakým spôsobom získať povolenie výčapu od samotného panovníka.

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín