Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Ťažké časy pre kráľovskú korunu - ťažké časy pre Trenčín

 Na zdravie kráľovi !

                                             - Na zdravie kráľovi !

Od konca šestnásteho storočia sužovali Trenčín požiare, mor a časté záplavy z rozvodneného Váhu. Okrem toho Trenčín neobišli celospoločenské politické problémy - najmä dlhá vojna s Turkami, ktorá trvala s prestávkami takmer 15 rokov a samozrejme dôsledky myšlienok reformácie prichádzajúcich z Európy a obrovské napätie medzi vysokou šľachtou priklonenou k novej viere a katolíckou kráľovskou mocou, ktoré vyvolali. V Trenčíne boli silnými propagátormi protestantskej viery Ilešháziovci. Do rúk evanjelikov prešli aj vďaka nim nielen farský kostol a fara ale aj celá správa mesta, ktorého obyvateľstvo sa v dvadsiatych rokoch 17. storočia takmer celkom priklonilo k evanjelickej viere. Reformačná cirkev kládla dôraz na používanie domácej reči a na potrebu vzdelávania, čím prispela k nebývalému rozvoju školstva a vzdelanosti v Trenčíne a okolí. 

Katolícki Habsburgovci sa s rozšírením reformácie nikdy nezmierili. Rozhodný postoj zaujal cisár Rudolf II., ktorý využíval vojnový stav s Turkami v Uhorsku na konfiškáciu majetku protestantských šľachticov. Tí proti tomu povstali so snahou získať svoje majetky späť. V boji proti kráľovi sa často neváhali hanebne spojiť s Turkami. V r. 1605 v strašnej rabovačke vyplienili radikálni Bočkajovi hajdúsi celý Trenčín. Diplomatický Ilešházi bol naopak zástancom mierových riešení, čím si vyslúžil titul "záchranca Uhorska" a ako prvý protestant bol dokonca zvolený za uhorského kráľovského palatína.

Stavovské protihabsburské povstania pokračovali až do začiatku 18. storočia. Najznámejšími v Uhorsku boli okrem Bočkajovho aj Betlenovo a neskôr Rákociho povstanie. V Čechách boli stavy prudko potlačené v Bitke na Bielej Hore r. 1620, po ktorej nasledovala násilná rekatolizácia a vyhnanie nekatolíkov z krajiny. Mnohí z nich sa usadili práve v Trenčíne.

Kráľovská koruna na Trenčianskom hrade

Sedmohradské knieža Gabriel Betlen viedol v Uhorsku spolu s ďalšími šľachticmi ale aj Turkami jeden z najsilnejších odbojov proti cisárovi Ferdinandovi II. V Bratislave sa pri dobytí hradu dokonca zmocnil uhorskej kráľovskej koruny! Po porážke českých stavov na Bielej Hore musel viesť dlhé rokovania s kráľom o mieri. V Trenčíne si so svojimi vojskami urobil dočasné sídlo. Keď napokon Mikulovským mierom cisár prisľúbil náboženskú slobodu uhorským stavom, Betlen korunu vrátil. Predtým však pobudla v Trenčíne, kam ju previezol 5. apríla 1622 a bola tu uschovaná asi tri mesiace. O jej bezpečnosť sa staral hlavný strážca koruny Peter Revai spolu s 50 šľachticmi. Betlen mal takýto vzťah k Trenčínu určite aj preto, lebo jeho syn (niektorí historici uvádzajú, že to bol jeho synovec) Peter mal za ženu Katarínu, dcéru Gašpara Ilešháziho - majiteľa Trenčianskeho hradu a panstva. Mesto Betlenovi dokonca zložilo prísahu vernosti a poskytovalo mu aj vojenskú pomoc.

Po mikulovských mierových rokovaniach zase obyvatelia Trenčína pred uhorskou korunou zložili prísahu vernosti cisárovi a mesto uhradilo všetky výdavky na jej strážcov. Habsburgovci hľadali všetky prostriedky na rekatolizáciu obyvateľstva. V Trenčíne (nazývanom aj „luteránsky Rím“ - kvôli silnej prevahe evanjelikov) sa o to pokúsili podporou činnosti jezuitov, ktorí sa s pomocou arcibiskupa usadili na Skalke a neskôr aj v meste. Založili gymnázium a pomocou osvety a propagácie vzdelanosti a kultúry získavali postupne obyvateľstvo na svoju stranu.  

 

Viete, že: Trenčianska hudobná tradícia vychádza z obdobia pôsobenia jezuitov - neskôr piaristov, vďaka ktorým sa v Trenčíne dodnes zachovali unikátne archívne záznamy barokovej hudby? Ich štúdiu a interpretácii sa venuje známy bratislavský súbor Musica Aeterna ale i Komorný orchester mesta Trenčín. V roku 2006 vyšlo unikátne CD s barokovou hudbou Stabat Mater v podaní umeleckých telies Musica aeterna a Vox aeterna pod vedením Petra Zajíčka.

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín