Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Trenčín za Habsburgovcov

 Úctivý služobníček, pán veľkomožný,...

                                  - Úctivý služobníček, pán veľkomožný,...-

Po porážke Turkov pri Moháči sa Slovensko stalo súčasťou habsburskej monarchie – na uhorský trón sa dostal Ferdinand I. Svoju pozíciu si však musel vydobyť v dlhoročnom dynastickom zápase s domácim kandidátom Jánom Zápoľským, ktorého hlavným stanom bol Trenčiansky hrad. Ferdinand poslal do Trenčína vojská vedené Jánom Katzianerom, ktorým sa po počiatočnom obliehaní hradu a mesta podarilo Trenčín dobyť. Stalo sa to vďaka zradcom. Ako totiž neskôr vyšlo najavo, jeden z trenčianskych mešťanov, Juraj Kupec, ukázal habsburskému vojsku prístupové cesty k hradu a najslabšie miesta opevnenia. Po tomto čine ušiel z Trenčína a usadil sa v Kroměříži.

Bez viny však iste neboli ani hradní velitelia, ktorých si Ferdinand po dobytí hradu podozrivo ponechal vo funkciách – jedného z nich (Pavla Baračku) dokonca ustanovil za podžupana Trenčianskej stolice. Hrad bol po týchto udalostiach spustošený, mesto zničené, vyrabované a vypálené. Neskôr vypukol v meste dokonca mor (1585). Keďže súčasťou Habsburskej monarchie bola aj Morava, Trenčín stratil aj niekdajšiu dôležitosť strategického pohraničného mesta. V nasledujúcich rokoch – najmä počas protihabsburských povstaní - však stále zohrával pomerne dôležitú úlohu.

Hrad pod správou uhorskej komory dali neskôr do zálohy vernému prívržencovi kráľa Alexovi Thurzovi (bol palatínom a kráľovským taverníkom). Po jeho smrti (1543) ho mali krátko jeho vdova a zať, no potom hrad opäť prevzala uhorská komora aby ho opäť dala do zálohy. Ďalších 50 rokov tak hrad postupne prešiel rukami rôznych majiteľov až napokon Trenčiansky hrad i panstvo skončili vo vlastníctve Štefana Ilešháziho. V rodine Ilešháziovcov zostal tento majetok až do polovice devätnásteho storočia.

Viete, že: Členovia významného rodu Ilešháziovcov vlastnili Trenčiansky hrad najdlhšie ? Zanechali väčšinu umeleckých zbierok, ktoré dodnes obdivujeme na hrade. Vo Farskom kostole sa nachádza rodinný epitaf Štefana Ilešháziho.

Život v Trenčíne na konci šestnásteho storočia

Po spustošení mesta habsburskými vojskami vyzeral Trenčín iste bezútešne. Požiar zničil väčšinu budov v meste. Zhorel farský kostol Narodenia Panny Márie, aj pri ňom stojaca kaplnka sv. Michala. Požiar zničil tiež kláštor františkánov s kostolom sv. Ducha, ktorý bol za mestskými hradbami. Opätovná rýchla obnova mesta bola vzhľadom na neustále turecké nebezpečenstvo podporená i samotným kráľom, ktorý zrušil mestu na desať rokov dane. Opravovali sa najmä poškodené hradby, najmä dolná brána, ktorá bola v tom období prestavaná, zýšená a pristavali k nej opevnené predbránie (barbakan). Mesto sa teda pomerne rýchlo spamätalo, počet obyvateľov rástol a vznikali aj nové sídliská mimo hradieb (Na ostrove, Humná, Gátry, Šance, Trudné, Chríb, Sokolice). Pred polovicou 16. stor. bol osídlený aj západný priestor mesta medzi múrmi a Váhom, nazývaný Za mestom alebo Za hradbami. Všetky tieto štvrte však mali veľmi pohnuté osudy, lebo boli ohrozované nielen nevyspytateľným tokom rieky Váh (Váh = Wagus = blúdivý) a častými povodňami ale aj stálym vojenským nebezpečenstvom.

Viete, že: Jedno rameno „blúdivého“ Váhu kedysi tieklo priamo pod hradným bralom? Ako asi Trenčín vyzeral niekedy na konci 16. storočia nám dokazujú najstaršie zachované veduty hradu, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Trenčíne.

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín