Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Útoky Tatárov, feudálna anarchia

 ...ach, ťažké moje kráľovské bremeno !

                                 - ...ach, ťažké moje kráľovské bremeno ! -

Začiatok 13. storočia poznamenali vzájomné roztržky medzi synmi kráľa Bela III. Imrichom a Ondrejom. Skončili sa nástupom Ondreja II. na uhorský trón (1205-1235). Ondrej viedol expanzívnu zahraničnú politiku, čím značne vyčerpával kráľovskú pokladnicu. To vyvolalo odpor šľachty a cirkvi. Všeobecná nespokojnosť šľachty s politikou kráľa vyvrcholila v roku 1222, čo donútilo Ondreja II. vydať Zlatú bulu v prospech nižšej šľachty - zemanov. Neplatenie daní a právo odporu boli výsady, o ktoré sa uhorská šľachta opierala až do zrušenia feudálnych privilégií roku 1848 !  Ani vydanie Zlatej buly však neodstránilo rozpory medzi kráľom a šľachtou.

Kráľovič Belo sa ešte za života svojho otca snažil prinavrátiť rozdané kráľovské majetky do rúk kráľovskej komory. V tejto politike pokračoval aj ako kráľ - Belo IV. Ako však vidno na obrázku, ocitol sa v ťažkom postavení, keď v roku 1241 Uhorsko napadli Tatári, ktorí prenikli až do strednej Európy. Šľachta nejavila veľkú ochotu bojovať a Belo postavil proti Tatárom slabé vojsko, ktoré útokom podľahlo. Kráľ sa zachránil útekom na dalmátske ostrovy.

Druhý prúd Tatárov vtrhol cez Moravu a plienil najmä juhozápadné Slovensko. Pomohol im zamrznutý Dunaj, ktorý v januári 1242 prekročili. Ubránili sa iba dobre opevnené hrady, ako napríklad Trenčín. V lete 1242 dostali Tatári správu o smrti veľkého chána Ogotaja a náhle odtiahli na východ. Zanechali za sebou zničenú a spálenú krajinu. Polia ostali neobrobené a vypukol hladomor. Západné Slovensko vrátane Bratislavy medzitým obsadili Rakúšania.  S pomocou Matúša Čáka a ďalších vplyvných šľachticov sa ich podarilo Ondrejovi III. vyhnať. Nemohol však dokončiť konsolidáciu Uhorska, pretože  v januári 1301 neočakávane zomrel (pravdepodobne bol otrávený). Ním vymrel rod Arpádovcov a začali sa boje o slabé uhorské kráľovstvo s Českým kráľovstvom pod vedením Přemysla Otakara II. Trenčín ako strategické miesto na pohraničí tak opäť čakali rušné chvíle.

Trenčín v 13. storočí

Trenčín – sídlo Trenčianskej župy mal v 13. storočí dôležité obranné postavenie na hraniciach Uhorska s Českým kráľovstvom. Trenčianskymi županmi boli preto väčšinou významné osobnosti, ktoré zastávali aj iné významné funkcie. Tak napríklad Bohumír (Bogomerius) bol súčasne aj nitrianskym županom, Bas bol na čas kráľovským taverníkom, Herrandus bol zároveň hlavným kráľovským koniarnikom, Štefan bol hlavným koniarnikom kráľovnej a Štefan – syn Matúša I. z rodu Čákovcov bol súčasne hlavným kráľovským stolníkom. Slávny trenčiansky šľachtic Matúš Čák Trenčiansky županom v Trenčíne nikdy nebol, zato sa už vo svojich tridsiatich rokoch - za Ondreja III. stal županom Bratislavy (v rokoch 1290 – 1301) a jeho kariéra aj v ďalších rokoch závratne stúpala.

Obyvatelia Trenčína v 13. storočí  boli prevažne poľnohospodári, no boli medzi nimi aj remeselníci a kupci. Nemali žiadne zvýhodnené postavenie, boli poddanými hradu. Pravdepodobne v tomto čase už existovalo menšie predmestie, niekde v miestach pred neskoršie postavenou mestskou vežou (Dolnou bránou). Boli tam zaručene aspoň hospodárske staviská obyvateľov trhovej osady, pre ktoré na úpätí kopca pod hradom nebolo dosť miesta. Postupne sa do osady prisťahovávali aj hostia, predovšetkým nemeckí. Rýchlo splynuli s prevažne slovanským obyvateľstvom a vytvorili spoločnú obec. Doklady sú napríklad o príchode šľachtickej rodiny Zamarovských – Zamaróci (odtiaľ názov časti Zamarovce, kde sa usadili).

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín