Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Skalka nad Váhom - historický klenot

 Prekliaty mních ... utekajme !!

                                         - Prekliaty mních ... utekajme !! -

Na pamiatku pustovníkov sv. Andreja-Svorada a Beňadika založil na Skalke v r. 1224 nitriansky biskup Jakub I. benediktínske opátstvo. Pri jaskyni, kde bol zavraždený sv. Beňadik dal vystavať kláštor a na skale, z ktorej bolo jeho telo zhodené do Váhu – kostol.

Legenda o sv. Svoradovi a Beňadikovi („Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Benedikta-mučeníka“ od päťkostolného biskupa sv. Maurusa z pol. 11. stor.) je najstaršou zachovanou legendou na Slovensku. Väčšia časť legendy je venovaná sv. Svoradovi. Poukazuje na jeho mučeníctvo, neobyčajné sebazapieranie a trýznenie tela, na úžasnú skrúšenosť srdca. V pustovníckej samote na Skalke  pre posilnenie svojho duchovného života často zachovával pôst. V čase veľkého 40 dňového pôstu sa vraj uspokojil len so 40 orechmi. Venoval sa modlitbám, vyučoval okolitý ľud, obrábal pôdu a chodil pracovať do lesa. Raz, keď pri rúbaní dreva v hore zoslabnutý zamdlel, pristúpil k nemu krásny mládenec - na pohľad ako anjel, a naložiac ho na vozík, zaviezol ho do jeho jaskyne.

Po celodennej ťažkej robote ukladal sa Svorad na odpočinok do dubového vydlabaného kláta, ktorý ohradil tŕním. Okrem toho si dal na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán zavesil ťažké kamene, takže keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň a Svorad sa hneď prebral.

Krátko pred smrťou odišiel Svorad do zoborského kláštora. V posledných chvíľach života požiadal prítomných mníchov, aby ho – až skoná, nevyzliekli z rúcha, kým nepríde opát Filip. Až vtedy sa ukázalo jeho mučeníctvo. Na vyzlečenom tele našli železnú reťaz hlboko vrastenú do mäsa. Keď ju chceli stiahnuť, bolo silne počuť zvuk praskajúcich rebier.

Viete, že: Skalka je miestom počiatkov kresťanstva a najstarším pútnickým miestom na Slovensku? Hlavná púť sa koná každoročne 17. júla na sviatok sv. Andreja-Svorada a Beňadika a tradične sa jej zúčastňuje v priemere až 15 tisíc veriacich zo Slovenska a okolitých krajín.

 

SV. SVORAD-ANDREJ

- bol pôvodom Poliak, narodil sa okolo r. 980. Pochádzal z Opatovca na Visle. Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom (okres Nowy Sacz) neďaleko poľsko-slovenskej hranice zaznamenáva, že Svorad tam žil v mladých rokoch ako mních. Tamojší kostol je dodnes zasvätený sv. Svoradovi. V r. 1022 vznikli v Poľsku nepokoje, keď kráľ Boleslav Chrabrý vystúpil proti tým, ktorí sa pridŕžali staroslovienskej liturgie a chcel ju odstrániť. Vtedy mnohí, ktorí sa jej nechceli zriecť, odišli z krajiny buď do Kyjevskej Rusi, do Čiech alebo na naše územie. Takto k nám prišiel aj Svorad. Na Zobore vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase sa utiahol do samoty – pustovne neďaleko kláštora. Neskoršie odišiel na Skalku, aby tam ako pustovník strávil zvyšok života spolu s učeníkom Beňadikom. Zomrel okolo r. 1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskom katedrálnom chráme sv. Emeráma. (V Zázname z kanonickej vizitácie z r. 1608 stojí, že medzi Nitrou a Tropiem jestvovala dlhoročná tradícia: keďže majú spoločného patróna – sv. Svorada, predstavený zoborského kláštora posielal farárovi do Tropia každoročne voz s ôsmimi sudmi sudmi vína z vinice, ktorú vysadil ešte sv. Svorad)

 

SV. BEŇADIK

(uvádza sa aj ako sv. Benedikt, slovanská verzia jeho mena sa používa kvôli odlíšeniu od Sv. Benedikta z Nursie – zakladateľa rádu benediktínov.)

- bol pravdepodobne Slovák a pochádzal z Ponitria. V „Zbierke svätcov Uhorska“ sa spomína ako „Považan – Sv. Benedikt Vážsky – pustovník v Uhorsku“. Podobne ako Svorad, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe Sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V r. 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody celkom neporušené. Pltníci, plaviaci sa po Váhu okolo Skalky, uctievali sv. Beňadika ako svojho patróna a ochrancu.

Viete, že: sv. Andrej-Svorad a Beňadik patrili k rádu benediktínov – najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe? Benediktínsky rád bol pracovným rádom, ktorý šíril znalosť remesiel, nových poľnohospodárskych plodín a stavebných postupov. Základné povinnosti rehole – modlitbu a fyzickú prácu  - uskutočňovali členovia rádu v kláštoroch (cenobiti) alebo osamotene ako pustovníci (eremiti), riadiac sa heslom „ORA ET LABORA – MODLI SA A PRACUJ“. Podľa východnej tradície mohol člen rehole žiť ako pustovník až po prekročení 40. roku života. 

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín