Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Slovania

 H U N G Á R I Á Á !

                                                - H U N G Á R I Á Á ! -

Po náhlej smrti cisára Marca Aurelia jeho syn a nástupca Commodus ešte krátko pokračoval vo vojnových operáciách na severe Rímskej ríše, ale napokon v roku 180 uzavrel so zadunajskými kmeňmi mier. Rímske jednotky sa opäť stiahli na dunajské hranice (Limes Romanus) a na konci 4. storočia sa vplyv Rímskej ríše na územie Slovenska skončil.

Začalo sa obdobie sťahovania národov a na naše územie prišli Slovania. Početné nálezy z 5. a 6. storočia sú z oblastí medzi dnešným Trenčínom a Novým Mestom. Nálezy priamo v Trenčíne (je ich viac ako dvadsať) sú zo 7. - 12. storočia. K najzaujímavejším patrí odhalenie kostrových hrobov v miestnych častiach Biskupice – Kobyliny a Na nivách pri ceste vedúcej do Nozdrkoviec. Bolo tu objavené pohrebisko s trinástimi hrobmi, z ktorých päť bolo slovanských. Našli sa v nich ostrohy, nožíky, meč, sekerky, kresadlo, a rozličné nádoby z konca 8. storočia. V tomto období sa pochovávalo pod mohylové násypy. Niekoľko mohylových útvarov bolo skúmaných aj v Kubrej.

Trenčín bol nesporne významným centrom Veľkomoravskej ríše. Strategická skalná vyvýšenina bola priamo sídlom našich slovanských predkov. Predpokladá sa, že rotunda na dnešnom hornom hrade je slovanského pôvodu. Na tzv. dolnom hrade bolo zase hospodárske zázemie veľmožského sídla. Slovanské osídlenie na našom území bolo veľmi husté a na vysokej úrovni. Nález meča je dôkazom kniežacieho prostredia, nájdené ostrohy patrili nadradenej vládnucej vrstve obyvateľstva.

Kočovní Maďari koncom 9. storočia prenikli do Karpatskej kotliny a postupne si silou podmanili slovanské obyvateľstvo. Na ďalších 1000 rokov sa tak pôvodne slovanské územie prakticky začlenilo do rámca feudálneho uhorského štátu...

Veľkomoravská kultúra nezanikla hneď so zánikom Veľkomoravskej ríše, ale v severnejších častiach pretrvala až do 10. storočia (najdlhšie na Skalke – až do obdobia počiatkov uhorského štátu, ako dokazujú tunajšie nálezy ďalšieho významného slovanského hradiska i pohrebiska).

Slovanský pôvod názvu Trenčín ?

L. Stárek (koniec 19. stor.) odvodzoval názov Trenčín od Ptolemaiovho Trisson-Tritson. V minulosti sa tiež usudzovalo, že názov môže pochádzať z rímskeho Terencia. Historický zborník z roku 1947 napríklad tiež uvádza, že už samotný latinský názov Laugaricio bol odvodený zo slovanského slova Lagarice (=Luharice), lebo predpokladal, že tu žili už pred príchodom Markomanov a Kvádov Slovania. Názov Trenčín je však s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj slovanského pôvodu a ako ukazujú rozbory historických zápisov, tento názov bol zrejme odvodený z miestneho mena Trnka/Trenka, privlastňovacou príponou – ín. Je to v súčasnosti najpravdepodobnejší výklad názvu Trenčín, s istotou ho však nemožno potvrdiť.

Viete, že: Slovanská rotunda na dnešnom hornom nádvorí hradu bola prvou kamennou stavbou hradu? Predtým sa tu nachádzalo pravdepodobne iba drevené hradisko na hradnej vyvýšenine, ktoré tvorilo prirodzený obranný prvok proti nájazdom Avarov. V dobe Veľkomoravskej ríše už hradisko na trenčianskej skale s určitosťou stálo. Nejednalo sa už iba o prosté útočisko v čase nebezpečenstva, ale o správne a vojenské centrum širšieho okolia. Túto úlohu plnil Trenčín aj od počiatkov vznikajúceho uhorského kráľovstva.  

V priestoroch bývalej slovanskej rotundy na Trenčianskom hrade bola koncom mája 2006 slávnostne otvorená expozícia z tunajších archeologických nálezov.

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín