Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Rímsky nápis - rodný list Trenčína

 "Zajtra tých spupných Germánov napichneme na ražeň!" - "Do toho, drahý Valérius !"

"Zajtra tých spupných Germánov napichneme na ražeň!" - "Do toho, drahý Valérius !"

 

História Trenčína siaha ďaleko do minulosti, až do obdobia paleolitu, o čom svedčia vykopávky asi spred 200 000 rokov. Prvé písomné dôkazy o existencii Trenčína však nachádzame až v diele „Geografia“ od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 –168 n. l.). V tomto diele je uvedené prvé pomenovanie Trenčína, ako „Leukaristos“, ľud ho poznal aj pod názvom „Laugaricio“, či „Leugaricio“. Správnosť názvu potvrdzuje známy rímsky nápis vytesaný na hradnej skale, ktorý vznikol počas vojen Rimanov s germánskymi kmeňmi. Jeho existencia radí Trenčín do exkluzívnej skupiny európskych miest s antickou minulosťou.

V šesťdesiatych rokoch 2. storočia za vlády cisára Marca Aurelia vypukli na dunajských hraniciach ničivé a dlhotrvajúce boje, známe ako markomanské vojny. Hlavnými protivníkmi Rimanov boli Markomani a Kvádi, ale do bojov sa zapojili aj ďalšie kmene. V roku 170 zaútočili spoločne na severopanónske hranice, prelomili opevnenia, vyplienili Panóniu a vtrhli až do severnej Itálie. Rimanom sa s vypätím síl podarilo odvrátiť hroziacu katastrofu, a po urputných bojoch vytlačili útočníkov zo svojho územia. V nasledujúcich rokoch podnikli proti zadunajským Germánom viaceré trestné výpravy, ale ani tak sa im nepodarilo úplne odvrátiť nebezpečenstvo ďalších vpádov. Po krátkom mieri vypukol na Dunaji v roku 177 konflikt s novou silou. Rimania opätovne získali prevahu až po ťažkých bojoch. Rozsiahlou ofenzívou roku 179, ktorú viedol sám cisár Marcus Aurelius spolu so synom Commodom ako spolucisárom, sa rozhodol úplne zlomiť ich odpor. Nechal tu rozmiestniť početné jednotky s celkovou silou do 40 000 mužov, ktoré tu i prezimovali. Práve do tohto obdobia na prelom rokov 179/180, sa datuje oslavný nápis na trenčianskej hradnej skale. Jeho doslovný preklad (doplnený o meno legáta) znie:

Na víťazstvo cisárov, vojsko, ktoré leží v Laugariciu, 855 vojakov II. légie [Marcus Valerius Maxim]ianus, legát II. légie Pomocnej dal vyhotoviť.

Viete, že: Meno veliteľa, ktorý nechal vytesať nápis do skaly, bolo dlhý čas neznáme. Pomohol ho odhaliť až objav podstavca sochy s oslavným textom, ktorý sa našiel zamurovaný v byzantskej pevnosti v Zane (antická Diana Veteranorum) vo východnom Alžírsku. Sochu tam dali z vďačnosti postaviť občania mesta Diana Veteranorum Marcovi Valeriovi Maximianovi. Text, podrobne opisujúci kariéru tohto bezpochyby výnimočného muža, poskytol zároveň veľmi cenné údaje na osvetlenie viacerých udalostí, ktoré sa odohrali počas markomanských vojen a počas zimy r. 179 aj v priestore dnešného Trenčína.

 

Marcus Valerius Maximianus - nepochybne jeden z najskúsenejších a najúspešnejších rímskych dôstojníkov. Prezimovanie na čele špeciálneho oddielu v Laugariciu, na mieste hlboko v nepriateľskom území, vzdialenom viac než 120 km od rímskych hraníc, bolo napriek tomu zrejme jedným z najriskantnejších činov v jeho živote. Strategicky výhodná poloha pri trenčianskej hradnej skale v údolí Váhu, na severnom okraji kvádskeho kmeňového územia v blízkosti horských priesmykov, zohrala kľúčovú úlohu pri voľbe táboriska pre jednu z vybraných jednotiek, ktoré mali uskutočniť vojnové operácie rozsiahleho operačného plánu cisára Marca Aurelia, ktorého cieľom bola definitívna porážka a úplné pokorenie vzpurných a nebezpečných Germánov.

 Marcus Aurelius - „filozof na tróne“, cisár, ktorému doba poskytla iba málo kľudu. Chcel byť filozofom a žiť v mieri, ale politická situácia a neustále nájazdy susedov ho prinútili väčšinu svojej vlády stráviť v boji a vojnách. Ako cisár prejavoval svoje vysoké ľudské kvality: dokonalé sebaovládanie, miernosť, pochopenie pre druhých, spravodlivosť, ochotu prijať názory ostatných. Markova smrť r. 180 bola vo vojenskom tábore vo Vindobone (pri dnešnej Viedni) prijatá so všeobecným smútkom. Historik Héródiános (3. stor.) napísal: "Akonáhle sa rozšírila správa, že Markus zomrel, zachvátil smútok celé prítomné vojsko, tak isto aj široké vrstvy ľudu. Všetci ho takmer jednohlasne chválili. Jedni ho nazývali dobrým otcom, druhí spravodlivým cisárom, rodeným vodcom, iní múdrym a poriadkumilovným panovníkom a nikto neklamal." Marcus sa v r. 145 oženil s dcérou svojho otčima, cisára Antonia Pia, Faustinou mladšou. Narodilo sa im 13 detí, ale len 5 sa dožilo dospelosti – 4 dcéry a budúci smutne preslávený nástupca Aurelia Commodus, ktorý sa už v roku 177 ako šestnásťročný stal otcovým spoluvládcom. Bol jeho pravým opakom. Zneužíval cisársky titul, mal absolutistické tendencie. Vystupoval ako gladiátor pri cirkusových hrách v aréne, bol nemravný a krutý. Svoju sestru Lucillu poslal do vyhnanstva, kde ju nechal otráviť. Po Commodovej smrti uvalil na neho senát kliatbu.

Viete, že: Bronzový medailón Faustiny mladšej, manželky rímskeho cisára Marca Aurelia, možno zaradiť medzi najvzácnejšie svetové antické pamiatky, ktoré nám Rimania zanechali. Datovaný je do roku 169, má hmotnosť 48,70 g a priemer 39 mm a v súčasnosti je uložený v numizmatickej zbierke SNM - Historického múzea v Bratislave.

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín