Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  História  Obrázkový sprievodca dejinami...  

Úvod

 Trenčín patrí medzi tri najstaršie mestá na Slovensku

Trenčín patrí medzi tri najstaršie mestá na Slovensku.

V minulosti bol slobodným kráľovským mestom, sídlom župy, okresu, či kraja. Hrad nad historickým centrom patrí medzi najväčšie zachované hradné komplexy na Slovensku. Odolával nájazdom Tatárov i Turkov a magnát Matúš Čák vďaka nemu uveril, že je neporaziteľným pánom Váhu a Tatier.

Osídlenie priestoru siaha do doby kamennej, staroveký svet ho poznal ako Laugaricio, Leugaricio či Leukaristos. Vďaka rímskemu nápisu vytesanému do hradnej skaly vieme, že tu prezimovala špeciálna jednotka rímskych légií. Trenčianska hradná skala bola vždy strategickým miestom, a tak sa o hrade dočítame napríklad aj vo Viedenskej maľovanej kronike z 11. storočia. Prvé priame písomné zmienky o Trenčíne sú zo začiatku 12. storočia a z roku 1324 je zachovaná najstaršia listina vydaná trenčianskym starostom Michalom.

Poloha mesta na strategickej križovatke ciest predurčila vývoj mesta ako významnej trhovej osady. Obchod a remeslá sa vyvíjali postupne, ich rozvoj prichádzal s prvými získanými výsadami. Tie prvé udelil mestu pravdepodobne Matúš Čák, pyšný magnát pohŕdajúci kráľom i cirkvou, ktorý mal práve v Trenčíne svoj hlavný stan. Najväčší rozmach však Trenčín zaznamenal po udelení kráľovských výsad v roku 1412. Kráľovské mesto Trenčín prežívalo neskôr viaceré vzostupy i pády – presne tak, ako sa striedali obdobia pokojné s obdobiami vojnovými.

Turecká expanzia v kombinácii s násilnou protireformáciou, stavovské povstania, požiare, povodne a mor – to všetko si v rušnom 16. a 17.storočí vyberalo svoju daň. Ani 18. storočie, ktorého druhá polovica napokon priniesla mestu pokojnejšie obdobie, prosperitu a rozmach, nezačalo optimisticky. Niekoľkoročné obliehanie mesta vojskami Františka Rákocziho počas najväčšieho stavovského povstania, plienenie, hlad, požiar, pri ktorom zhorelo takmer celé mesto, a navyše povodeň a morová epidémia, boli priveľkými zásahmi do života našich predkov. Trenčín potreboval takmer polstoročie na to, aby sa opäť spamätal. Napriek nepriazni mnohých historických okolností, bol však Trenčín vždy hrdým centrom obchodu, kultúry i vzdelanosti. Mestská škola tu vznikla už v prvej tretine 15. storočia. Do víťazstva protireformácie tu pôsobilo evanjelické gymnázium, od roku 1646 vychovávalo mládež jezuitské gymnázium, po jezuitoch školu prebrali piaristi - vďaka pôsobeniu týchto cirkevných rádov má mesto napríklad tie najlepšie hudobné barokové tradície. Od konca 18. storočia tu existovala aj židovská základná škola a po vydaní Tolerančného patentu aj evanjelická základná škola.

Trenčianski mešťania boli najmä od polovice 19. storočia v podstate trojjazyční – ovládali okrem rodnej slovenčiny aj maďarčinu a nemčinu. 20. storočie prinieslo mestu okrem výdobytkov modernej doby ako vodovod, kanalizácia, plyn, telefón a elektrina aj novú politickú realitu – Československú republiku. V druhej polovici sa mesto vyprofilovalo ako centrum odevného a textilného priemyslu. Spoločenský a kultúrny život mesta vo veľkej miere spoluvytvárali spolky – od vzdelávacích cez charitatívne až po športové. Bez nich by si vtedajší Trenčania ťažko vedeli predstaviť svoj život.

20. storočie, to boli aj dve vojny a minimálne päť rozličných politických systémov, ktoré sa na území Slovenska, teda aj v Trenčíne, vystriedali. Striedali sa režimy a ich predstavitelia, zostávalo však mesto a hrad – nemí svedkovia histórie.

A práve po jej stopách sa spoločne v nasledujúcich častiach nášho seriálu vydáme....

Viete, že: terajšie Mierové námestie sa volalo aj Stalinove, Hlinkove, predtým Masarykove – ale ešte skôr napríklad aj Szalavsky Gyulatér, Fópiac, Hauptplatz, Rink, ešte skôr aj Civitas, Tetrum alebo Intra moenia...

 

Autor ilustrácií    

Jozef Gertli Danglár

Texty spracovala 

Renata Kaščáková

(c) 2006 

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín