NÁZOV STAVBY : EVANJELICKÝ CINTORÍN TRENČÍN
MIESTO STAVBY : Trenčín
DRUH STAVBY : STAVEBNÁ OBNOVA
STAVEBNÍK / INVESTOR/ : MESTO TRENČÍN
PROJEKT : Ing. arch. KARIN BARÉNYI OVÁ
Ing. arch. STANISLAV BARÉNYI
Ing. arch. MILOŠ DZÚR
Pri spracovaní tejto časti boli použité materiály ECAV v Trenčíne, za čo ďakujeme.
Po udomácnení Lutherovej reformácie v Trenčíne patrili evanjelikom v tomto bývalom slobodnom kráľovskom meste okrem dvoch kostolov a nižšieho gymnázia aj cintoríny, o ktoré prišli roku 1671 pri násilnej rekatolizácii. Niekdajší mestský richtár D. Lipský, český exulant z Nemeckého (dnešného Havlíčkovho) Brodu, daroval evanjelickému zboru v Trenčíne na cintorín svoju záhradu na Hornom Šianci, do ktorého sa v súčasnosti pochováva v obmedzenej miere. Na malej ploche je v ňom pochovaných mnoho významných osobností náboženského a hospodársko-spoločenského života. Z nich sú to napríklad:
· Ján Zúbek, narodený roku 1745, zomrel roku 1824, prvý potolerančný evanjelický kňaz a trenčiansky senior, autor Pašií, pedagóg a budovateľ terajšieho evanjelického kostola v Trenčíne
· Karol Ľudomil Černo, narodený roku 1849, zomrel roku 1894, v Trenčíne začal pôsobiť ako farár roku 1849, v Bratislave študoval v čase, keď tam pôsobil Ľ. Štúr a študovali viacerí štúrovci. I on patril medzi nich a takým ostal aj po odchode z Bratislavy, pôsobil literárne, písal príležitostné básne a úvahy do cirkevných i národných časopisov
· Žigmund Križan, narodený roku 1897, zomrel roku 1921, farár a senior Trenčianského seniorátu
· Ján Zeman, narodený roku 1885, zomrel roku 1957, farár a senior Trenčianskeho seniorátu, predstaviteľ československej vzájomnosti, zúčastnil sa priamo politickej práce, bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe, pričinil sa o to, aby bola Teologická vysoká škola v Bratislave uznaná roku 1935 za Teologickú fakultu
· matka Ľudovíta Štúra
· jej syn Ján, národný a kultúrny dejateľ
· jej vnuk JUDr. Karol Štúr, dozorca Trenčianskeho seniorátu, národný dejateľ, signatár Martinskej deklarácie v októbri roku 1918, predseda miestnej Slovenskej národnej rady
· JUDr. Ľudovít Dohnány, štúrovec, bojovník proti maďarizácii a dozorca Trenčianskeho seniorátu
· JUDr. Ľudovít Miloš Mičátek, prvý dozorca Slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii, obranca slovanských národností proti maďarizácii a vydavateľ Dolnozemského Slováka
· Michal Wagner, podporovateľ slovenských evanjelických gymnázií v Revúcej a Turčianskom svätom Martine v 2. polovici 19. storočia
· Pavol Stacho, redaktor Krás Slovenska
· Gabriel Valocký, spoluzakladateľ Speváckeho zboru slovenských učiteľov
· Michal Kišš, básnik a učiteľ
· Mgr. Ján Halaša, lekárnik, publicista a umelecký fotograf známy aj v zahraničí
· Svetozár Ábel, akademický maliar
· Irena Schidlayová-Slavinská, akademická maliarka
· Michal Hubocký, autor publikácie pre mládež s mravoučným obsahom
Evanjelický cintorín sa historickým vývojom dostal z okrajovej polohy priamo do centra mesta Trenčín. Dnes tvorí jeden z výbežkov zelene, ktorá vybieha z lesoparku Brezina a zasahuje skoro až na Námestie sv. Anny. Tento pás vzrastlej zelene tvorí aj mimoriadne silný kompozičný a vizuálny prvok vo vnímaní a riešení tohto priestoru. Cintorín priamo hraničí s obytným súborom Nad tehelňou, pričom pešia komunikácia vedúca z tohto sídliska v podstate prechádza priamo pozemkom. Dnes má cintorín mimoriadne zaujímavú atmosféru, pričom návštevníkovi sa rozhostí pokoj v duši keď sa pohybuje v tomto priestore. Prevažuje vnímanie tohto priestoru ako parku, kde prvotný účel nie je zároveň prvoplánový. K existujúcemu cintorínu patrí aj skoro rovinatá lúka za záhradami rodinných domov.
Prioritnou úlohou bolo zachovanie mimoriadnej a neopakovateľnej atmosféry, ktorú tento cintorín má. Zdanlivá náhodnosť v pochovávaní má v skutočnosti svoje vnútorné pravidlá, možno nie úplne dodržiavané, ale stále čitateľné. Práve voľný výklad regulatívov a citlivé prispôsobenie sa terénu, nepopierateľná živelnosť regulovaná cítením stavebníkov vytvorili priestor so vzácnou atmosférou. Snahou riešenia bolo zachovať priestorové kvality a pritom umožniť používanie cintorína, s aspoň minimálnymi podmienkami. Prioritou bolo zachovanie atmosféry meditatívneho miesta, parku kde čas spomalí svoj krok. Komunikácie ako základná kompozičná kostra sú navrhnuté v zažitom trasovaní, pričom hlavná trasa je navrhnutá ako spevnená. Rovnako je navrhnutá ako spevnená aj trasa popri Štúrovie hrobke, ktorá slúži ako skkomunikačný prepoj medzi sídliskom Nad tehelňou a centrom mesta. Tu treba zdôrazniť, že hoci sa to priamo nedotýkalo riešeného územia, navrhujeme prekryť pomerne frekventované terénne schodisko z vyššie uvedeného sídliska.
Hlavnou zmenou je vybudovanie prístupovej komunikácie z ulice Horný Šianec, spolu s parkoviskomna tejto ulici. Prístupová komunikácia umožní aspoň základný prístup na cintorín pre motorové vozidlá bežného charakteru. Vytvorí sa tiež priestor pre umiestnenie kontajnera na rastlinný a iný odpad. Privedie sa prípojka úžitkovej vody a upraví sa existujúci hlavný peší vstup na cintorín. Vybudovanie novej prístupovej komunikácie je podmienené vybudovaním oporných stien, pričom podobne ako na začiatku tejto ulice by bol použité gabionové koše plnené lomovým kameňom, ktoré by sa v rámci sadových úprav použili ako podklad pre vždyzelené rastlinné spoločenstvá. Tieto oporné múry by o vstupnej časti vytvorili zároveň aj časť oplotenia, doplneného kovovými časťami a výplňam,pričom ako základný materiál by bola použitá galvanicky oxidovaná oceľ. V rovnakom duchu by sa zrealizovali aj vstupné brány a zábradlia.
Cintorín by sa osvetlil parkovým osvetlením, pričom jemne historizujúce svietidlá by vhodne podčiarkli parkovú atmosféru, rovnako ako umiestnenie lavičiek. Čo absentuje ako typický prvok pre cintoríny takéhoto charakteru je centrálne pietne miesto. V našom návrhu je umiestnené v svahovitej časti cintorína, v mierne dominantnej pozícii, pričom je čitateľné jednak od vstupu a jednak z veľkej časti cintorína. Samotné riešenie počíta s riešením postaveným na jednoduchosti, bez okázalej monumentality.
To, čo rozhodujúcou mierou ovplyvní ďalší spôsob existencie je spôsob pochovávania. Tu je najčitateľnejšia snaha na prioritné zachovanie atmosféry a charakteru priestoru. Z týchto dôvodov navrhujeme minimálne v dohľadnom časovom horizonte neprehusťovať existujúce hrobové polia, doplniť ich len na únosnú mieru, pričom aj vtedy len časť nových hrobov umožniť vybudovať ako klasické, ostatné zriadiť len v zelenej ploche s náhrobným kameňom. Je tu tiež v hornej časti navrhnutý priestor pre hrobku vačšieho charakteru. V novovyužívanej časti , ktorá doteraz slúžila ako lôka navrhujeme tento charakter zachovať apoužívať hroby len s náhrobným kameňom.
1. Plocha povodného cintorína
Prírodný charakter výsadieb je založený na voľnom rozmiestnení solitérnych vzrastlých stromov. Hlavné zastúpenie majú Tilia sp., Fraxinus sp. a Picea abies. Doplňuje ich Thuja occidentalis a v podraste Buxus sempervirens a Hedera helix.
Zdravotný stav vačšiny stromov je dobrý. Potrebné bude odstrániť choré a vyschnuté jedince tují, úbytok zelene kompenzovať dosadbou listnatých drevín. Časť listnatých stromov vyžaduje nevyhnutné ozdravné zásahy – odstránenie suchých nebezpečných konárov, orezanie a ošetrenie zlomov v hlavnom vetvení.V okolí vstupnej časti je navrhované prekrytie oporného múru popínavou zeleňou. Využitím vždyzelených drevín /Taxus, Buxus/ bude vhodné podporiť pietnosť miesta hrobu J Zúbeka. Zároveň sa tým dosiahne pohľadové odclonenie blízkej komunikácie.
2. Svah nad cintorínom
Existujúce výsadby majú o.i.stabilizujúcu funkciu. Po prehodnotení a ošetrení porastu bude doplnený v súlade s jeho doterajšou funkciou a druhovým zložením.
Navrhované výsadby sú pokračovaním voľnej kompozície drevín povodnej plochy cintorína pri dodržaní základného druhového zloženia drevín v súlade s touto časťou.
RIEŠENÁ PLOCHA CINTORÍNA 9250 M2
NOVONAVRHOVANÉ HROBOVÉ MIESTA 208
Z toho klasický hrob 52
Hrob s náhrobným kameňom 156
Osvetlenie 14 ks
Plocha vnútorných spevnených komunikácií 570 m2
Plocha vnútorných nespevnených komunikácií 170 m2
Plocha príjazdovej komunikácie 250 m2
Oporný múr 110 bm
Ako východiskové podklady poslúžili
- podklady od správcov sietí,
- snímky z pozemkovej mapy
- požiadavky investora
- prejednanie konceptu so zástupcom investora a ECAV v Trenčíne
- výškopis a polohopis spracovaný GeodéziaTrenčín
Pre ďalší postup projektovej dokumentácie bude potrebné vykonať:
- geologický a hydrogeologický prieskum
Vypracoval : Ing. arch. Stanislav Barényi
NOVEMBER 2004