Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Príroda a okolie  Výlety do okolia  Skalka pri Trenčíne...  

Benediktíni znovu na Slovensku

Benediktínske opátstvo svätého Andreja Svorada v Clevelande (USA) je jediné slovenské opátstvo na svete. Jeho niekdajší opát Teodor Kojiš navštívil Slovensko v roku 1947. V Spišskej Kapitule ho prijal spišský biskup Ján Vojtaššák, ktorý si vysoko vážil činnosť slovenských benediktínov v Amerike, ktorí kedysi žili a pracovali na Zobore pri Nitre a na Skalke pri Trenčíne. Jeho veľkou túžbou bolo obnoviť benediktínsku rehoľu na Slovensku, kde synovia svätého Benedikta už pred 1250 rokmi hlásali evanjelium našim predkom. Opát navštívil i Levočskú horu, kde chcel vybudovať kláštor pre benediktínov, aby mohli prevziať správu tohto slávneho pútnického mariánskeho miesta.

Z týchto plánov sa však neuskutočnilo nič, pretože katolíckej cirkvi hrozilo na Slovensku nebezpečenstvo zo strany štátneho zriadenia, komunistov. Úsilie obnoviť rehoľu benediktínov na Slovensku zostalo stále živé a podporuje ho aj terajší opát slovenských benediktínov v Clevelande - Klement Leo Železník.

V období od 11. do 18. storočia bolo na Slovensku dvanásť benediktínskych kláštorov. Najvýznamnejšie z nich bolo opátstvo svätého Hypolita na svahu Zobora pri Nitre. V tomto kláštore žili prví dvaja slovenskí svätci Andrej-Svorad a Benedikt, kým neodišli do svojej pustovne na Skalke pri Trenčíne. Obaja sú patrónmi Nitrianskej diecézy. Ich relikvie sa nachádzajú v chráme svätého Emeráma v Nitre. Koncom 18. storočia, presnejšie v roku 1786, boli počas veľkej reformy v Európe benediktíni z nášho územia vypovedaní panovníkom Jozefom II.

Po páde komunizmu na Slovensku v roku 1989 slovenskí benediktíni v Clevelande opäť hľadali cestu, ako obnoviť benediktínske opátstvo. Po takmer 600 rokoch sa o to usiľoval páter Vladimír Kasan. Hľadal spoluprácu so slovenskými benediktínmi v Clevelande, ale pre obojstranné jazykové bariéry k tejto spolupráci nedošlo. Spojil sa teda s poľskými benediktínmi v Tynci pri Krakove. Od banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža dostali k dispozícii kostol a starú nevyužívanú faru v Bacúrove (juhozápadne od Zvolena), ktorú si svojpomocne opravujú, aby im slúžila ako kláštor. V súčasnosti nesie názov Dom svätého Benedikta. Rehoľa, fungujúca ako oduševnené spoločenstvo pátrov benediktínov, pozostáva z deviatich členov, z toho päť pátrov a štyroch frátrov. Dvaja novici sa pripravujú na rehoľné povolanie.

Benediktínska tradícia je silne zviazaná s dejinami nášho národa. Prvé zmienky o pôsobení benediktínov na našom území siahajú pred misiu sv. Cyrila a sv. Metoda. Spoľahlivé údaje o činnosti synov sv. Benedikta v našej krajine nachádzame už z prelomu 9. a 10. storočia. Od tohto času tu povstalo niekoľko opátstiev, kláštorov a rezidencií. Nebolo ich málo, no v období tureckej expanzie, nepokojov, protihabsburských bojov dochádza k pustnutiu kláštorov a snahy o obnovu utlmil v 18. storočí nepriaznivý vplyv osvietenstva. Hoci lokality zasvätené sv. Benediktovi z Nursie sú na Slovensku viac-menej mŕtve, predsa je nádej na oživenie tohto ducha v ľuďoch viery, vstupujúcich do tretieho tisícročia.

 

Benediktíni - história

            Benediktíni sú mnísi. Ich duchovnosť má svoj pôvod v najstarších prejavoch Bohu zasväteného života v cirkvi. Hlavnou črtou mníšskej duchovnosti je „byť s Bohom“, ku ktorému sa mních približuje prostredníctvom metanoie, čiže každodenného pokánia. Benediktín sa vo svojich sľuboch zaväzuje k prijatiu mníšskeho štýlu života, k poslušnosti podľa reguly a k stálosti.

            Rozvoj benediktínov sa viaže na čas reformy cirkvi v 10. storočí, v ktorej veľmi dôležitú úlohu zohrali kláštory spojené s opátstvom Cluny. V tom čase sa medzi benediktínskymi mníchmi objavuje hnutie tzv. chudobného mníšstva. Vznikajú nové vetvy, ktoré sú dnes známe ako cisterciti, kamalduli a pod. Až od tohto času možno hovoriť o samostatnosti benediktínov ako rehole. Benediktínske opátstva sa združovali do rôznych foriem kongregácií, vždy si zachovávali autonómiu jednotlivých domov a zároveň si chránili vlastnú tradíciu. Od 10. do 16. storočia mnohé opátstva veľmi zaťažili panovníci, keď im nanucovali tzv. komendatarijných opátov. Vážnu krízu prežili benediktíni v období osvietenstva, kedy boli mnohé kláštory zrušené.

            Avšak už na začiatku 19. storočia vznikajú strediská obnovy benediktínskeho života vo Francúzsku (opátstvo Solesmes) a v Nemecku (opátstvo Beuron). Obnova benediktínskeho života v Európe priniesla veľké ovocie aj pri založení kláštorov na iných kontinentoch (Amerika, Afrika, Ázia). Požiadavkou tejto obnovy je návrat k prameňom. Benediktíni začínajú študovať regulu sv. Benedikta, vlastnú duchovnosť, ale aj Písmo sväté (revízia Vulgáty), cirkevných otcov, študujú v jednotlivých kláštoroch a obnovujú liturgiu a gregoriánsky spev. Táto reforma ovplyvnila celú cirkev, podnietila štúdium patristicky, inšpirovala liturgické hnutie a koncilovú obnovu liturgie.

            Z nariadenia pápeža Leva XIII. vnikla benediktínska konfederácia, aby sa tak vytvorila bližšia spolupráca medzi jednotlivými kongregáciami, ktoré zoskupovali autonómne opátstva a prioráty. Na čele konfederácie stojí opát prímas. Jeho sídlom je opátstvo sv. Anzelma v Ríme, ktoré je zároveň centrom benediktínskych štúdií.

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín