Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Zimný hrad
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Príroda a okolie  Výlety do okolia  Skalka pri Trenčíne...  

Svätý Benedikt z Nursie - patrón Európy

„Je veľmi správne, že oslavujeme sv. Benedikta, opáta, ako hlásateľa pokoja, tvorcu jednoty, učiteľa spoločenských obyčajov a osobitne ako herolda kresťanskej viery a zakladateľa mníšskeho života na Západe.“

(apoštolský list pápeža Pavla VI.)

Správy o sv. Benediktovi z Nursie (480-547) čerpáme z dvoch prameňov: z jeho Reguly, ktorú napísal pre mníchov v prvej polovici 6. storočia a zo životopisu, ktorý sa nachádza v druhej knihe Dialógov pápeža Gregora Veľkého. Regula sv. Benedikta v tom čase figurovala vo svete ako jedna z mnohých mníšskych regúl.

Sv. Benedikt pochádzal zo zámožnej rodiny z Nursie. Začal študovať v Ríme, no štúdiá zanechal, aby sa mohol venovať pustovníckemu životu. Usadil sa v sabinských horách v pustovni neďaleko Subiaka, na východ od Ríma, kde sa okolo neho začali zhromažďovať žiaci. Tradícia toto obdobie jeho života viaže so založením dvanástich kláštorov v okolí Subiaka.

Neskôr sa sv. Benedikt s niekoľkými svojimi žiakmi premiestnil na vrch Monte Cassino, kde v raji, ktorý bol dovtedy ešte pohanský, založil kláštor. Tam napísal aj svoju Regulu. Kláštor na Monte Cassino bol v priebehu čias veľakrát zničený, no dodnes zostáva miestom osobitného kultu sv. Benedikta a jeho sestry sv. Školastiky. Iným významným miestom kultu svätca je opátstvo Saint – Benoit – sur Loire vo Francúzsku.

Tento ctihodný patriarcha, ktorému mnoho kláštorov vďačí za svoje meno a životnú silu, prostredníctvom pera, t.j. cez duchovnú kultúru, zachránil svojou starostlivou usilovnosťou starodávne pomníky písomníctva. Tieto ďalej odovzdával nasledujúcim pokoleniam, čím podporil rozvoj vedy. Napokon prostredníctvom pluhu, t.j. cez roľníctvo a iné úsilia, premieňal pusté a neobrábané polia na žírne role a prekrásne záhrady. Prepojením remeselníckych prác s modlitbami, v duchu životného hesla „Ora et labora“ („Modli sa a pracuj!“), ukázal vysokú hodnotu ľudskej práce.

Titul patróna Európy sa stáva zrozumiteľnejší v súvislosti so zvláštnou starostlivosťou, akú pápeži 20. stor. prejavujú v otázke kultúrnej a duchovnej jednoty Európy. V roku 1947 pápež Pius XII. nazval sv. Benedikta „otcom Európy“, a tým ho výrazne označil za patróna hnutia za jednotu ešte v jeho počiatočnej fáze po prežitej hrôze vojny a uprostred nebezpečenstva komunistickej expanzie. Pápež Pavol VI. v druhom roku svojho pontifikátu v čase trvania koncilu rozhodol sv. Benedikta oficiálne vyhlásiť za patróna Európy. Pápež Ján Pavol II. v plnosti prevzal starostlivosť svojich predchodcov o európsku jednotu. Popri sv. Benediktovi vyhlásil svätého Cyrila a Metoda za spolupatrónov. Rovnako aj oslava 1500. výročia narodenia sv. Benedikta v roku 1980, ktoré spadá do počiatkov jeho pontifikátu, bolo príležitosťou, aby pripomenul a umocnil postavenie sv. Benedikta v živote.

Svätý Benedikt z Nursie je spolupatrónom Európy spolu so svätým Cyrilom a Metodom a so svätými ženami Brigitou Švédskou, Katarínou Sienskou a Editou Steinovou. Postupný rozmach ním založeného benediktínskeho rádu zohral veľkú úlohu pri šírení kresťanstva na celom kontinente. Svätý Benedikt je preto veľmi uctievaný aj v Nemecku a zvlášť v Bavorsku; je oporným bodom európskej jednoty a silným odkazom na neod-škriepiteľné kresťanské korene jej kultúry a civilizácie.

Životopis Sv. Benedikta z Nursie (ok. 480 – 547) 

Svätý Benedikt, patriarcha západného mníšstva a hlavný patrón Európy, sa narodil v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo roku 480 v šľachtickej rodine. Veľa sa však nezachovalo z písomného dedičstva, týkajúceho sa jeho osoby. Základným prameňom, ktorý máme o jeho o duchovnom obraze, je jeho slávna Regula, napísaná samotným sv. Benediktom v kláštore, ktorý založil na vrchu Monte Cassino koncom 6. storočia. Druhým prameňom je jeho život zahrnutý v knihe Dialógy, napísanej pápežom sv. Gregorom Veľkým. Obdobie, v ktorom sv. Benedikt žil, bolo časom veľkej krízy Západorímskej starovekej kultúry, ktorá bola vo veľkej miere zničená inváziami kmeňov z Východu aj zo Severu. Tak ako píše sv. Gregor o sv. Benediktovi, bol poslaný na štúdiá do Ríma. Vidiac morálnu skazu a intelektuálny úpadok utiekol zo štúdii s myšlienkou na mníšsky život. Zdržiaval sa najprv v pustovni v okolí Subiaco v strednom Taliansku. Následne sa stal predstaveným neďalekého kláštora vo Vicocaro, odkiaľ – keď sa časť spoločenstva proti nemu vzbúrila – odišiel so skupinou verných žiakov, aby založil vlastný kláštor. Po mnohých ťažkostiach sa usadil na Monte Cassino. Regula, ktorú napísal krátko pred smrťou (zomrel pravdepodobne 21.3.547), bola ovocím jeho celoživotného hľadania. Veľa čerpá z výsledkov vtedajšieho mníšskeho hnutia, z regúl a zásad, ktoré boli už vtedy vytvorené. Zručne ich komponuje a modifikuje tak, aby zodpovedali jeho vízii človeka a cesty, ktorou prichádza k hĺbke poznania Boha a duchovnej lásky. Bol to pohľad – ako sa potom ukázalo – ďaleko presahujúci rámec času, v ktorom sv. Benedikt žil.

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín