Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Príroda a okolie  Výlety do okolia  Skalka pri Trenčíne...  

Jezuiti v Trenčíne

Rozhodnutím Juraja Lippaya, arcibiskupa ostrihomského, podporeným aj súhlasom kráľa Ferdinanda III., došlo k usídleniu jezuitov na Skalke.  Bol to jediný spôsob, ako dostať katolíkov do blízkosti Trenčína s čisto evanjelickým magistrátom, ktorý by jezuitov neprijal. Skalka už od roku 1630 patrila Pyškymu, budúcemu nitrianskemu biskupovi. Ten ochotne vyhovel žiadosti arcibiskupa Lippaya a v roku 1644 darovacou listinou venoval opátstvo na Skalke „Spoločnosti Ježišovej“. Za prvého rektora trenčianskych jezuitov bol vymenovaný Slovák Martin Fábry, na pomoc mu prišiel druhý Slovák, rodák z Pruského, páter Daniel Sednik. Takto sa Skalka stala prvým útočiskom trenčianskych jezuitov.

Priamo do Trenčína sa jezuiti dostali až v decembri 1646. Vdova Brigita Bošnáková im ešte v r.1632 zanechala v testamente svoj dom (stojaci na mieste dnešnej Slovenskej sporiteľne). Nahnevaný magistrát mesta proti tomu protestoval a celá vec prišla až pred kráľa Ferdinanda III. Ten ju však rozriešil v prospech jezuitov a 6.mája 1648 kráľovský komisár a komorný radca Juraj Rakovický kráľovským dekrétom uviedol jezuitov do Trenčína. Magistrát bol povinný ich prijať, inak by mesto prišlo o všetky svoje kráľovské privilégiá. Inštalácia sa uskutočnila v dome jezuitov, kde Rakovický prečítal kráľovský dekrét a slávnostne vyhlásil, že v mene kráľa Ferdinanda III. ich úradne uvádza do Trenčína.

Odvtedy horliví jezuiti trpezlivou prácou dosiahli rekatolizáciu mnohých evanjelikov, neskôr i sám gróf Illesházy všemožne podporoval ich prácu. Dôležitým momentom bolo najmä otvorenie gymnázia v r.1649. Keď v r.1650 prišiel arcibiskup Lippay na svätodušné sviatky, k sviatosti birmovania pristúpilo 260 katolíkov, medzi nimi i 70 roční starci. Pri tejto príležitosti dal Lippay jezuitom 30.000 zlatých na stavbu kostola a kláštora. Pozemok daroval čiastočne gróf Illesházy a čiastočne ho jezuiti odkúpili od mesta, ktoré ho však predalo až po trpkých bojoch. Základný kameň kostola položil sám Juraj Lippay v roku 1653. Na slávnosť sa zišlo mnoho ľudí zo širokého okolia, nechýbali ani evanjelici, ktorých sem pritiahla zvedavosť. Po posviacke nasledovala hra žiakov gymnázia, ktorí slovensky predstavili hru o Abrahámovi a Izákovi. Hra bola na námestí a mala veľký úspech.

Hotový kostol bol vysvätený 1.júla 1657 v prítomnosti niekoľkých biskupov, kráľovského palatína a mnohých kňazov. Významnosť dňa zakončili opäť žiaci jezuitského gymnázia nábožnou hrou Duch Xavierov. Hra bola zase na námestí.

Tak sa stal chrám (onedlho i kláštor), dodnes stojaci na Mierovom námestí (Piaristický kostol sv. Františka Xaverského), strediskom práce jezuitov účinkujúcich v Trenčíne do r.1773.   

Za jezuitských čias zastihli Trenčín a okolie dve veľké nešťastia : turecký vpád r.1663 a obliehanie kurucmi 1704 – 1708. Turci vypálili a vyrabovali kláštor na Skalke, a veľa škôd utrpela Skalka i celé mesto aj za Rákoczyovských vojen. Kuruci štyri roky obliehali mesto a hradnú nemeckú posádku, hoci bezvýsledne. V roku 1708 ich generál Heister premohol pri Hámroch. Telá 3500 zabitých kurucov pokryli role medzi Turnou a Hámrami. Osud Veľkej a Malej Skalky bol žalostný. Dediny Skalky boli spustošené a vyrabované, jezuitom pobrali stáda oviec, kláštor vyplienili. Po porážke pri Hámroch sa mnohí kuruci rozutekali a dali sa na zbojstvo. Napádali najmä Nemcov, ale nešetrili ani Slovákov. Keď nastali pokojnejšie dni, jezuiti budovy úplne obnovili a zrekonštruovali.

Pápež Klement XIV. zrušil Spoločnosť Ježišovu bullou Dominus ac Redemptor noster... dňa 21.júla 1773. Vykonaním svojej vôle poveril katolíckych panovníkov. U nás to nariadila Mária Terézia 26.septembra 1773. Na trenčiansky jezuitský kláštor prišiel rad 21.októbra. Vyučovanie sa v tom školskom roku začalo až 1.decembra, už za exjezuitov, ktorí mali povolené vyučovať až do príchodu piaristov v roku 1776.

Trenčania ťažko znášali neočakávané zrušenie rádu jezuitov, ktorému vo svojom meste ďakovali za upevnenie viery, rozvoj vzdelanosti, kultúry i spoločenského života.  15.decembra sa preto obrátili na kráľovnú s prosbou, aby vláda ponechala v Trenčíne gymnázium i konvikt. Školu i konvikt prevzali piaristi, zo starých jezuitských pátrov ich však veľa zostalo. Piaristi sa o nich starali v starobe a po ich smrti ich pochovali so všetkými sviatosťami.

Veľký majetok jezuitov štát zhabal a utvoril z neho tzv. Študijný fond. Majetok trenčianskych jezuitov obohatil túto základinu o 212 tisíc zlatých, vrátane majetku Skalky, ktorý vláda zhabala napriek pôvodnému nariadeniu Ferdinanda III., aby sa majetok v prípade odchodu jezuitov vrátil nitrianskemu biskupstvu. Mária Terézia túto klauzulu nedodržala a spečatila tak osud Skalky. O niekoľko rokov po odchode jezuitov bolo zariadenie Skalky rozpredané, budovy schátrali a z objektov zostali iba ruiny.

Dnes je Skalka aj vďaka nezištnej mnohoročnej práci nadšencov a dobrovoľníkov, ktorí i napriek neprajnosti za čias komunizmu zachránili tento objekt pred rozpadnutím, opäť miestom duchovného pôsobenia. Každoročne sa tu usporadúvajú púte, miesto je i zaujímavým turistickým cieľom.

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín