Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Príroda a okolie  Výlety do okolia  Skalka pri Trenčíne...  

História Skalky

 

Pod názvom Skalka rozumieme rovnomennú obec Skalka nad Váhom (miestne časti Skala, Skalská Nová Ves a Újazd), horský masív Skalky s kláštorným komplexom na Veľkej Skalke a Kostolom Panny Márie na Malej Skalke.

Skalka sa nachádza na západnom Slovensku, v juhozápadnej časti Ilavskej kotliny, severovýchodne od Trenčína. Horský masív Skalka lemuje pravý breh Váhu, je súčasťou Bielych Karpát.

Táto lokalita je už dlhé roky objektom prírodovedeckého archeologického, historického a architektonického výskumu, pričom treba zdôrazniť jej hodnotu aj z pohľadu cirkevných dejín. Osídlenie Skalky datujú odborníci na základe archeologických nálezov od neskorej doby kamennej (okolo r. 2800 pred Kr.), cez staršiu a mladšiu dobu bronzovú, cez staršiu a neskorú dobu železnú, až do staršej doby rímskej.  Samotná Skalka mala výhodnú strategickú polohu, takže bola ideálnym miestom na zakladanie sídiel. V posledných obdobiach tu sídlil ľud púchovskej kultúry.

Nezmazateľné stopy zanechali na Skalke a v blízkom okolí starí Slovania v podobe hradiska a pohrebiska z 9. stor. Najnovší archeologický nález kostolíka objavený pri výstavbe diaľnice v r. 1995 je dôkazom prežívania veľkomoravskej tradície v období počiatkov uhorského štátu.

Rozsiahly cintorín na náhornej plošine sa stal miestom posledného odpočinku zomrelých v 11. a 13. stor.

Skalka sa ako zriadená obec spomína po prvýkrát v r. 1224, ktorá má majer, kostol, farára.

Skala bola pomerne bohatou dedinou. Jej obyvatelia sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli oslobodení takmer od všetkých povinností voči svojmu panovníkovi a dvoru.

Prvá škola sa spomína v 18. stor., bola z dreva. Učili sa tu deti zo Skaly, Novej Vsi i Újazdu. Dedina bola každoročne postihnutá viacerými katastrofami. Raz to bol oheň, inokedy povodeň.

Pri veľkom požiari v r. 1877 vyhorela takmer celá Skala. Zhorelo 27 domov, zachránilo sa len 6 gazdovských domov, kostol, fara, mlyn (zriadený v prvej pol. 17. stor.) a škola.

Najväčšie povodne boli v rokoch 1914, 1919 a 1920, pričom rozvodnený Váh a potok Súčanka narobili veľké škody na domoch i na poliach.

Počas prvej svetovej vojny žili obyvatelia Skaly vo veľkej neistote a všeobecnom nedostatku. Najkritickejším rokom bol rok 1917, kedy obyvateľstvo bojovalo doslova o prežitie.

___________________________________________________________________________

 

Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín